Francúzska návrhárska firma Design Performance sa na parížskom autosalóne v roku 1994 predstavila dvoma diametrálne odlišnými štúdiami automobilov so spoločným tajomstvom. Išlo totiž o dobre zakamuflované motocykle.
Prvá štúdia s názvom Boy Scoot prezrádza, že jej základom sú vlastne dva rúrkovým rámom spojené skútre, pričom motorom je vybavený len ľavý z nich. Jeden z technických poradcov firmy, bývalý francúzsky pretekár F 1 Jean Pierre Beltoise, pri premiére tvrdil, že pre mestskú premávku s obmedzením rýchlosti na 50 km/h jedno poháňané koleso úplne stačí. Toto riešenie tiež umožňuje namontovať do druhého rámu alternatívnu pohonnú jednotku, napr. elektromotor.
Celoplastová otvorená karoséria má tri sedadlá, pričom vodič sedí v strede a ovláda vozidlo klasickými riadidlami zo skútra. Tri uzavreté batožinové priestory majú spolu objem 150 litrov. Jednovalcový dvojtaktný motor má objem 0,8 litra a je doplnený automatickou prevodovkou. Celková dĺžka tohto vozidla určeného najmä pre doručovateľské služby je len 1,75 metra, čo mu umožňuje zaparkovať aj priečne pri chodníku napríklad medzi dva pozdĺžne stojace automobily.
Športiak s vodným skútrom
Úplne z iného cesta bol druhý prototyp s názvom Barramunda. Akoby konštruktéri, unavení obmedzeniami predošlého typu, popustili uzdu svojej predstavivosti. Vytvorili športovú dvojsedadlovku, ktorej zadné kolesá sú nezávisle od seba poháňané motocyklovými boxer motormi BMW K 1100, takže medzi nimi sa vďaka tomuto originálnemu riešeniu v kufri nájde dosť miesta pre dva surfy a dokonca vodný skúter. Už interiér kabíny naznačuje, že s týmto vozidlom treba ísť k moru – vodotesné prístroje, umývateľné poťahy, kovová rýchlostná páka ako u motorových činov. Sedadlá boli pevnou súčasťou kokpitu, proporciám postavy vodiča sa prispôsobil volant aj radiaca páka.
Zaujímavé bolo ovládanie mechanicky nespriahnutých pohonných jednotiek elektronickou reguláciou podobnou systému Fly by Wire v F1 alebo stíhačkách. Senzory na všetkých štyroch kolesách snímali a okamžite porovnávali rýchlosť ich otáčania a na základe toho regulovali ťah každého z motorov tak, aby sa vozidlo nedostalo do šmyku a jazda bola plynulá. Funkciu diferenciálu prebral elektronický snímač smerového natočenia predných kolies redukujúci aj v závislosti od rýchlosti jazdy výkon motora na vnútornej strane zatáčania. Oba motory mali výkon 73,5 kW (100 k) a každý bol vybavený vlastnou päťstupňovou prevodovkou. Pri výške len 1,05 m malo toto vozidlo priam až neuveriteľný objem batožinového priestoru – 1520 litrov.
