Test Peugeot Rifter Long 1.5 BlueHDi, obor s malým motorom

S autom sme najazdili takmer 1500 kilometrov po slovenských a českých cestách aby sme zistili všetky výhody a nevýhody, ktoré so sebou verzia Long prináša. Aký bude verdikt?

Masívne plastové a nelakované prvky karosérie v štýle SUV dodávajú tomuto MPV-čku na robustnosti. Oplatí sa ale zvoliť 7-miestnu verziu Long?

Rifter Long bol dávnejšie známy ako Partner Teepee, ktorý francúzska automobilka začala vyrábať už v polovici 90-tych rokov. Obľúbená dodávkoidná rodinná prepravka dostala v roku 2018 okrem nového názvu aj moderný vzhľad a snaha o vykoristenie zo segmentu MPV bola úspešná.

Prečo ale verzia Long? Odpoveď je jednoduchá – priestor ako najväčšie plus. Rodina, práca, voľný čas, to všetko sú dôvody, ktoré si Vás získajú. Aj keď väčšinou recenzie nezačínam priestorovým opisom, teraz mi to nedá a preskočím zo začiatku na koniec.

Dovnútra sa zmestí naozaj všetko. Pozitívom Long-áču je určite pestrá škála využiteľnosti. Pár matracov doviezť domov? Nie je problém. Zahrať si Tetris naživo a naskladať skrine z Ikea do kufra? Nie je problém. Zobrať 7 členov rodiny či partie na výlet a zabaliť si aj pár báglov batožiny? Nie je problém. Naložiť gril aj s deťmi a vyraziť na chatu? Nie je problém.

Ani podvozok vám v takýchto rozhodnutiach nebude brániť, pretože je prvotriedny. Čakala som niečo tvrdšie, nepríjemnejšie, ale prišiel presný opak. Francúzi jednoducho vedia ako dopriať pohodlie celej posádke. Rifter Long sa snaží popasovať  s každou výzvou.

Zadný pár sedadiel som si vyskúšala na chvíľu na vlastnej koži, ale viac ako 30 minút by som vzadu sedieť nechcela. Nejde ani tak o konštrukciu či bočné vedenie, ale skôr o celkový dojem. Pre deti ideálna veľkosť, pre dospelého človeka nepredstaviteľná akrobatická disciplína.

Pri sedadlách sa mi páči, že keď ich potrebujem sklopiť, ide to jednoducho a človek sa pri tom nemusí namáhať. Po sklopení sedadiel dostanete krásnych 3500 litrov batožinového priestoru, ktoré sa dajú využiť na čokoľvek. Aj na prespávanie v prírode počas potuliek svetom.

Interiér sa nesie v praktickom duchu. Tak ako v prípade klasickej verzie Rifter, aj v Long-áči sa nájde množstvo odkladacích zákutí, ktoré hádam ani nevyužijete. Úložný priestor nad čelným oknom, diera do neznáma v stredovom paneli, pred budíkmi, za displejom, pred displejom, pred spolujazdcom… A takto by som to mohla recitovať až do večera. Ak teda patríte medzi škrečkov, ktorí si odkladajú veškeré obaly od jedla a pitia, dávajte pozor, aby ste si niekde náhodou niečo nezabudli.

Sedačky v kokpite tvoria hlavnú centrálu, ktorá ovláda toto dvojtonové prenášadlo. Príjemný posed a pohodlné opierky robia z auta skvelého parťáka na dlhé cesty. Aj keď musím troška skritizovať sedadlá, keďže bočné vedenie okolo nich ani len neprešlo. Ak sa Vám predsa len nebude chcieť skĺzať zákrutami, radšej sa chyťte madiel na strope.

Podarený i-Cockpit a displej infotainmentu sú príjemným osviežením v interiéri. Volant vynikajúco spolupracuje s displejom pred vami a navyše je sympatický na dotyk. Navigácia má pekné spracovanie a nenechá na seba čakať. Jediným rušivým aspektom mi prišlo nastavenie displeju v noci. Aj keď si zapnete a prispôsobíte profil jazdca s tým, že displej vypnete, akonáhle pridáte na volante hlas, obrazovka okamžite znova ožije a na pár sekúnd oslepí. Nič príjemné a žiaduce.

Poďme sa ale pozrieť na výbavu.. Ja osobne by som pri vozidle takýchto rozmerov privítala už v základnej verzii parkovaciu kameru. Na veľkosť auta sa dá časom zvyknúť, ale parkovanie v meste, kde sa jedná naozaj o centimetre, je dosť nezodpovedné nechávať na pípaní senzorov. Aj napriek tomu som z Rifterom nemala zlú skúsenosť. Kam som chcela, tam som ho napratala. Je to nakoniec plus? Zrejme áno.

My sme s autom parkovali v centre Prahy, kde je parkovacia zóna pre cudzinca, povedzme, chaotická a nezmyselná. Kým si šoféri za mnou uvedomili, že idem cúvať, prešlo pár chvíľ, ale potom sa auto troma pohybmi volantu dalo do tej správnej paralelnej polohy. Prekvapením pre mňa bolo zistenie, že rajd má táto dodávočka naozaj brilantný. Žiadne 5-minútové vytáčanie volantu, ktorý je mimochodom tiež veľmi citlivý.

Exteriér auta na mňa pôsobí veľmi kultivovane a nehrá sa na niečo, čo nie je. Vyzdvihla by som najmä svetlá, ktoré síce dostali halogény, ale diaľkové svetlá a ich systém odtieňovania vozidiel je v noci absolútnym triumfom. Naozaj, stačí zapnúť a nechať ich robiť svoju prácu. Auto neoslepí žiadne auto a reaguje naozaj skvele.

Zaujíma vás spotreba? Ja som bola tiež veľmi zvedavá, akým číslom ma prekvapí (alebo sklame) verzia Long s 5-stupňovou manuálnou prevodovkou. Priemerná spotreba na 1300 kilometrov so zapnutou klímou sa pohybuje na hranici 5,8 litra. Ak by sme testovali auto iba na diaľnici, vyšplhala by sa až na 8 litrov. V meste a na okresných cestách sa dokáže malý motor uskromniť na 4,6 až 4,9 litra. Je to viac alebo menej ako by ste čakali? Treba ale rátať s tým, že auto je stavané na viac ako dvoch ľudí s malým kufrom. Preto je logické, že spotreba sa pri väčšom a praktickom zaťažení dvihne.

Motorizácia 1,5 BlueHDi s výkonom 75 kW je ale trošku lenivá, a odporučila by som ju iba trpezlivým vodičom. 100 koní tomuto objemnému tátošovi postačuje iba na základnú jazdu, obiehanie a príliv výkonu ale nečakajte.