Schopnosť autonómnej jazdy automobilov je rozdelená do piatich úrovní. Pozrime sa na to, čo sa pod jednotlivými stupňami skrýva.
Vývoj moderných automobilov pokračuje raketovým tempom. Sú čoraz bezpečnejšie a múdrejšie. Štatistiky nehodovosti totiž ukazujú, že za drvivou väčšinou nehôd bolo zlyhanie vodiča. Či už mu na zvládnutie manévru chýbali zručnosti a skúsenosti, dostatočne sa nevenoval riadeniu alebo mal zdravotné problémy. Cieľom automobiliek je, aby ľudia vo vozidlách neumierali. A tak začali pracovať na autonómnych autách. Teda autách, ktoré raz dokážu jazdiť úplne bez zásahu vodiča.
Päť stupňov
Medzinárodne uznávaná stupnica, ktorá má stupne 0 do 5 presne definuje, nakoľko je auto schopné samostatnej jazdy. Stupnicu zadefinovala organizácia SAE International (Society of Automotive Engineers) združujúca profesionálov z leteckého, automobilového i dopravného priemyslu. Staršie autá mali úroveň nula. Znamená to, že všetky funkcie vozidla ovládal vodič, auto na palube nemalo žiadne systémy, ktoré by ho v krízových situáciách podporovali. Pasívne (vizuálne alebo zvukovo) ho však môžu informovať o rizikách na ceste. Napríklad o vonkajšej teplote a teda riziku námrazy na ceste.
Úroveň 1.
Je základným stupňom v hodnotení schopnosti autonómneho pohybu vozidla. Takéto auto má napríklad adaptívny tempomat, či v prípade rizika dokáže spomaľovať či zatáčať. Auto však dokáže vykonávať iba jednu funkciu, nie ich kombináciu. Dodajme, že aj táto základná úroveň dokáže vodičovi výrazne pomôcť.
Úroveň 2.
Autá patriace do tejto kategórie už dokážu ponúknuť minimálne dva súbežne fungujúce systémy. Teda napríklad inteligentný tempomat, ktorý dokáže brzdiť aj zrýchľovať bez zásahu vodiča a aktívne vodenie v jazdných pruhoch. Vozidlo teda za istých okolností dokáže jazdiť autonómne, vodič však musí byť pripravený okamžite prevziať vedenie vozidla. Autá vybavené druhým stupňom autonómneho riadenia napríklad dokážu bez zásahu vodiča zaparkovať.
