Slovensko nie je práve jedným z najlepšie rozvinutých štátov v oblasti využitia CNG v Európe. Môže za to niekoľko všeobecných presvedčení?
Ku každej pohonnej jednotke, či už sa jedná o naftový agregát, benzín alebo elektrinu, existujú určité typy predsudkov a zažívaných hlášok, ktoré nie vždy idú ruka v ruke s pravdou. O pohone na plyn sa hovorí to isté: plyn je úplne ekologický, plyn predlžuje životnosť motora, plynové auto je pohyblivá bomba.. Ale sú vlastne niektoré z týchto mýtov pravdivé?
Auto na plyn je úplne ekologické
Mnoho ľudí pevne verí, že plyn je plne ekologické palivo bez škodlivých emisií. Toto je jeden z najväčších mýtov o plynových automobiloch. V škodlivých emisiách stlačeného zemného plynu (CNG) a skvapalneného ropného plynu (LPG) existujú veľké rozdiely, takže o nich aj treba rozmýšľať ako o dvoch odlišných pohonoch.
Oba plyny majú emisie skleníkových plynov nižšie ako benzín, ale sú ďaleko od nulovej hodnoty. Pre niektoré škodlivé emisie v smogu sú tieto dva plyny lepšou alternatívou k tradičným palivám – napríklad oxidom dusíka. Ale pre ostatné – ako je oxid uhoľnatý a najmä uhľovodíky – sú to oveľa horšie alternatívy.
Plyn sa dá načerpať všade
To záleží zrejme od konkrétneho miesta, kde žijete. U nás má prakticky každá tretia čerpacia stanica aspoň jedno miesto na načerpanie zemného plynu LPG, no nedá sa hovoriť o tom, že v každom mieste na Slovensku je dostatok takýchto čerpacích staníc. Na vrchole rebríčka v Európe sa štverá pri hustote staníc najmä Taliansko, Poľsko, Nemecko a Bulharsko.
A zase je rozdiel v tom, či vaše auto poháňa CNG alebo LPG. Všeobecne je LPG staníc oveľa viac ako CNG čerpacích stanovíšť. Najhoršie je na tom Rumunsko, ktoré má iba dve takéto stanice, Grécko má iba 8 a v Srbsku je 22 staníc. Bulharsko má zasa 2800 LPG staníc, pričom CNG je asi iba 110.
Plyn je oveľa lacnejší
Teoreticky sú ceny ropy a zemného plynu oveľa nižšie ako ceny tradičných palív – čiastočne preto, že ich výroba je lacnejšia, čiastočne kvôli daňovej politike krajín EÚ, ktorá ich podporuje. Cena za kilometer je ale opäť oveľa nižšia ako pri benzíne alebo nafte. Pri uvažovaní nad plynom však musíte brať do úvahy všetky faktory. Samotný systém LPG nie je lacná záležitosť.
Ak ale jazdíte v malom mestskom aute s nízkymi nákladmi, na splatenie investície budete potrebovať viac ako 15 000 najazdených kilometrov. Prechod na LPG má zmysel pre ľudí, ktorí najazdia ročné aj 20 000 kilometrov a jazdia na autách s vysokou spotrebou – napríklad staršia generácia benzínových motorov s objemom viac ako 2 litre. Každý si môže urobiť kalkuláciu podľa nákladov na svoje auto. Len majte na pamäti, že po inštalácii AGU existujú aj náklady na údržbu: výmena filtrov (každých 10 000 až 20 000 km), kontrola a možná výmena injektorov (každých 50 – 60 tisíc) a výparníka (každých 100 – 120 tisíc).
Plyn smrdí
V skutočnosti nemá zemný plyn ani propán-bután znateľný zápach. Preto sa pri ich výrobe pridávajú príchute. Najčastejšie sa na tento účel používa etantiol, ktorý sa často nazýva etylmerkaptán (CH3CH2SH). Vďačíme mu za jedinečnú vôňu zhnitých vajec. Ale v skutočnosti je špecifický zápach v tomto prípade veľmi dobrá vec – iba vďaka zistíme, či dochádza k úniku. Oba plyny sú oveľa horľavejšie ako benzín a ak zacítite charakteristický zápach, mali by ste systém okamžite skontrolovať.
Plyn predlžuje životnosť motora
Toto je jeden z ďalších mýtov – nepredlžuje. Ale ani ho neskracuje, ako tvrdí mnoho jeho odporcov. Rovnako ako v živote, aj nahradenie benzínu propán-butánom má v niektorých oblastiach výhody (pre piesty je to priaznivejšie) a v iných nevýhody (nie je to dobré pre ventily, pretože plyn horí pomalšie, spaľovanie prebieha pri otvorených ventiloch a oveľa viac sa zahrievajú).
Na druhej strane v plyne nie je toľko zlúčenín síry ako v benzíne, a preto sa v motore tvorí oveľa menej vodného kameňa. To teoreticky predlžuje životnosť oleja. Súčasne so spaľovaním propán-butánu však vzniká viac vody, ktorá sa pri zahriatí motora môže zahustiť a po preniknutí do oleja sa zhoršia jeho vlastnosti. Výmena oleja by teda mala byť taká častá ako pred prejdením na plyn.
Na plyn môže jazdiť každé auto
Väčšina odborníkov neodporúča inštalovať plynový systém na naftové automobily. Takéto systémy existujú a fungujú celkom normálne. Ale vzhľadom na špecifiká naftovej technológie sú podstatne zložitejšie a samozrejme aj nákladnejšie. A vyžadujú ešte väčšiu údržbu. Naftový agregát je už teraz ekonomickejší ako benzínový, takže plynový systém pre diesely má zmysel iba v niektorých veľmi zvláštnych prípadoch.
V prípade menších automobilov nie sú náklady také vysoké, aby to malo zmysel. Pripomíname tiež, že vjazd do uzavretých a podzemných parkovísk je pre autá s plynovými systémami zakázaný. Posúďte, ako často to využívate a či obeta stojí za to.
Plyn je nebezpečnejší ako benzín
Toto v skutočnosti nie je mýtus, ale pravda pravdúca. Ako už bolo spomenuté, propán-bután sa oveľa ľahšie vznieti ako benzín a je oveľa náchylnejší na úniky. To isté platí pre zemný plyn. Nesprávna a neodborná inštalácia plynového systému alebo kompromisy s kvalitou jeho komponentov ešte zvyšujú riziko, že svoje auto podpálite sami.
Zároveň však autá s plynom nie sú mobilné bomby, ako niektorí s obľubou tvrdia. Správna údržba minimalizuje riziká. Multi-ventil vo fľaši ponecháva 15% obsahu v plynnom stave a 85% v kvapalnom stave, pri ktorom tlak klesne na 8 barov. Pneumatiky väčších nákladných vozidiel sú nahustené v rovnakom rozsahu.
