Ruský grafik si vzal do parády GAZ 12 ZIM – predchodcu slávnej sovietskej limuzíny GAZ 13 Čajka. Jej moderná reinkarnácia pritom vôbec nevyzerá zle!
Sovietsky automobilový priemysel vo veľkej miere kopíroval zlé imperialistické tvary západných automobilov. Objektívne však ale treba povedať, že v 50-tych a 60-tych rokoch sa s dizajnom produkčných automobilov až tak veľmi neexperimentovalo. Medzi to najlepšie, čo vtedy po sovietskych cestách jazdilo, patril aj GAZ 12 ZIM, predchodca legendárneho modelu GAZ 13 Čajka. Rovnako, ako v prípade amerických limuzín tej doby, aj ZIM sa spoliehal na množstvo chrómu a oblé tvary.
Krátko po vojne
Model 12 ZIM (Zavod Imeni Molotova), ktorý bol pomenovaný po vtedajšom sovietskom ministrovi zahraničia, sa vyrábal od roku 1950 a v produkcii zostal presne 10 rokov. V roku 1957, kedy Strana Molotova prestala podporovať, sa skratka ZIM vytratila z názvu.
Hoci zamestnanci závodu chceli pôvodne na drzovku okopírovať Buick z roku 1948, vedenie návrh zamietlo, a tak bol GAZ 12 s výnimkou motora plne sovietskym výrobkom od kolies až po kapotu (napriek svojej výraznej podobnosti s vtedajšou americkou automobilovou produkciou).
Pod kapotou, ktorá sa otvárala na strany, presne ako na Škode 120, sa nekonala žiadna revolúcia – súdruhovia využili už vtedy zastaraný šesťvalec z nákladného GAZu 51, ktorý sa pred vojnou vyrábal v licencii Dodge. Motor mal objem 3,5 litra a výkon približne 70 koní, no konštruktérom sa podarilo úpravami dosiahnuť nárast výkonu na 90 koní.
Nadčasová konštrukcia?
Luxusný koráb s hmotnosťou 2 tony tak dokázal dosiahnuť rýchlosť 120 kilometrov za hodinu a spotrebu približne 18 litrov na 100 kilometrov. Výkon prenášala na zadné kolesá 3-stupňová manuálna prevodovka s radením na volante, pričom prvý prevodový stupeň bol určený len na náročné situácie, ako napríklad strmý kopec a podobne. Zaujímavosťou bola hydrokinetická spojka, ktorá znemožňovala brzdenie motorom.
GAZ v prípade tohto modelu po prvýkrát použil samonosnú karosériu namiesto rámu. Konštruktéri však nedosiahli požadovanú tuhosť karosérie, a tak nástupca znova využíval rámový podvozok. Zadné dvere sa otvárali proti sebe, vzadu boli okrem pohodlnej lavice aj dve sklopné sedadlá určené pre ochranku. Cenovka bola nastavená na 40-tisíc rubľov, čo bolo 2x toľko ako menšia Pobeda a 4x toľko ako Moskvič. Vyrobilo sa celkom 21.527 áut, no nájsť slušný kus je v súčasnosti prakticky nemožné.
Moderné retro
Nostalgia bola v prípade ruského dizajnéra Sergeja Barinova silnou motiváciou. Barinov sa totiž vo voľnom čase venuje virtuálnym oživením starých sovietskych modelov. GAZ 12 ZIM ale pravdepodobne patrí medzi jeho najväčšie srdcovky. Na projekte modernej reinkarnácie ZIMu totiž pracuje už tretí rok a výsledok nazval ZIM Hyperliner. Autor avizoval, že na prácach na modeli bude pokračovať a hovorí aj o verzii kupé.
ZIM Hyperliner sa síce do veľkej miery inšpiruje svojou predlohou z 50-tych rokov, no autor sa rozhodol vkusne zakomponovať aj moderné prvky dizajnu. Oblý dizajn ostal, zaujímavosťou je špediálne tvarované čelné sklo, ktoré dodáva Hyperlineru ten správny retro šmrnc. Predná a zadná časť už skôr odkazujú na moderné dizajnérske jazyky s dynamickými ostro rezanými líniami.
V interiéri potom ide vyslovene o moderný, ba až futuristický dizajn. Nechýbajú všadeprítomné displeje ako na palubnej doske, tak aj v opierkach predných sedadiel pre čo najvyšší komfort zadných pasažierov. Na pôvodný model odkazuje volant tvarom airbagu a hranaté výduchy klimatizácie.
Je škoda, že súčasný ruský automobilový priemysel nedokáže plnohodnotne konkurovať zabehnutým automobilkám. Podobný model by možno vedel zamiešať karty v segmente luxusných automobilov. Nuž, v alternatívnom vesmíre…
