Škoda pracovala na projekte, ktorý mal ovplyvniť dejiny. Ako to celé dopadlo ? Koľko sa vyrobilo kusov ? Myslím, že o Škode T-25 počul iba málokto.
Pred nemeckou okupáciou Československa boli závody Škoda jedným z najväčších výrobcov zbraní na svete. Preslávili sa delostrelectvom a neskôr obrnenými vozidlami. Začiatkom 30. rokov minulého storočia sa Škoda začala venovať navrhovaniu a stavbe tanketov, po ktorých nasledovali tanky. Mnoho modelov, ako napríklad LT vz.35 alebo T-21 (vyrobené v licencii v Maďarsku). Až neskôr prišiel na rad model T-25.
Mohli byť sériovo vyrábané, zatiaľ čo iné nikdy neprešli fázou prototypu. Práca na novom dizajne počas vojny bola pomalá, ale vyvinulo sa niekoľko zaujímavých projektov. Mezdi ne patril aj model T-25. Išlo o pokus navrhnúť a postaviť tank, ktorý by bol účinným protivníkom sovietskeho stredného tanku T-34. Malo mať inovatívne hlavné delo, šikmé brnenie a vynikajúcu rýchlosť. Bohužiaľ, nikdy nebol postavený žiadny funkčný prototyp tohto vozidla (iba drevená maketa). A tak zostal model T25 iba papierovým projektom.
Čas formoval smerovanie
Závody Škoda nachádzajúce sa v Plzni založili špeciálne zbrojné oddelenie v roku 1890. Na začiatku sa Škoda špecializovala na výrobu ťažkých pevnostných a námorných zbraní, ale časom tiež začala s projektovaním a stavbou poľných zbraní. Ako čas plynul majitelia automobilov Škoda videli novú potenciálnu obchodnú príležitosť. Rozhodli sa začať s vývojom vlastných tankov a prevedení nádrží.
V rokoch 1930 až 1932 sa Škoda niekoľkokrát pokúsila získať pozornosť armády. V roku 1933 Škoda navrhla a vyrobila dve tankety: S-I (MUV-4) a S-I-P. Tie boli predvádzané armádnym predstaviteľom. Keďže Praga už dostala objednávku na výrobu, armáda súhlasila iba s testovaním tanketov Škoda bez ich objednania.
Na rad prišiel tank
V roku 1934 Škoda upustila od vývoja akýchkoľvek budúcich tanketov, pretože sa ukázali ako neúčinné ako bojové vozidlá. Namiesto toho prešla na návrhy tankov. Škoda predstavila armáde niekoľko projektov, ale nebola úspešná pri získavaní žiadnych výrobných zákaziek. Aj keď sa dizajnu S-II-a podarilo získať určitú pozornosť armády. Napriek tomu, že sa mu počas armádnych testov vykonaných v roku 1935 ukázalo, že má nedostatky, stále bol zaradený do výroby pod vojenským označením Lt. vz. 35. Výrobca dostal objednávku na 298 vozidiel pre československú armádu (v rokoch 1935 až 1937) a 138 malo byť v roku 1936 vyvezených do Rumunska.
Koncom 30. rokov 20. storočia zaznamenala Škoda určité neúspechy v ich pokuse predať vozidlá do zahraničia a so zrušením stredného tanku S-III. Do roku 1938 sa závody Škoda zamerali na navrhnutie novej vetvy stredných tankov, známych ako T-21, T-22 a T-23. Z dôvodu nemeckej okupácie Česko -Slovenska a vzniku Protektorátu Čechy a Morava v marci 1939 boli práce na týchto modeloch zastavené. V priebehu roku 1940 prejavovala maďarská armáda veľký záujem o prevedenie T-21 a T-22 a po dohode so Škodou bola v auguste 1940 podpísaná zmluva o licenčnej výrobe v Maďarsku.
Ako by to celé vyzeralo?
Existuje dostatok informácií o technických charakteristikách tanku T-25. Presný vzhľad je však do určitej miery nejasný. Prvá kresba T-25 uzrela svetlo sveta 29. mája 1942 (pod označením Am 2029-S). Na tejto kresbe je zaujímavé to, čo sa zdá byť ukážkou dvoch rôznych veží umiestnených na jednom trupe. T-24 a T-25 mali veľmi podobné trupy, ale s rôznymi rozmermi a pancierom. Menšia veža s najväčšou pravdepodobnosťou patrí k prvému T-24 (dá sa identifikovať kratším 7,5 cm kanónom), zatiaľ čo väčšia by mala patriť k T-25.
Keďže tieto dva modely mali veľmi podobný dizajn, je ľahké si ich zameniť za jedno vozidlo, aj keď v skutočnosti neboli. Druhý výkres T-25 bol vyrobený pravdepodobne koncom roku 1942. Veža má však úplne iný dizajn. Druhá veža je o niečo vyššia, s dvoma vrchnými kovovými doskami namiesto jednej. Predná časť prvej veže by mala s najväčšou pravdepodobnosťou obdĺžnikový tvar, zatiaľ čo druhá časť by mala zložitejší šesťuholníkový tvar. Existencia dvoch rôznych prevedení veží sa môže na prvý pohľad zdať trochu neobvyklá. Vysvetlenie môže spočívať v tom, že T-25 bol v máji ešte len v ranej fáze výskumu a návrhu. Preto v druhej polovici roka boli potrebné určité zmeny. Inštalácia pištole napríklad vyžadovala viac priestoru. Aj preto veža musela byť o niečo väčšia a potrebovala viac priestoru na to, aby posádka mohla efektívne pracovať.
Informácie existujú
Na rozdiel od problému s určením presného vzhľadu tanku T-25 existujú spoľahlivé informácie a zdroje týkajúce sa technických charakteristík vozidla Škoda T-25. Viac vieme z použitého motora a odhadovanej maximálnej rýchlosti. Takisto sú známe informácie aj o hrúbke panciera a použitej výzbroji. Je však veľmi dôležité poznamenať, že nakoniec bol T-25 iba papierovým projektom. Nikdy nebol zostrojený a testovaný. Takže tieto čísla a informácie sa mohli zmeniť na skutočnom prototype alebo neskôr počas výroby.
Odpruženie T-25 pozostávalo z dvanástich cestných kolies s priemerom 70 mm (šesť na oboch stranách). Z ktorých každé malo gumový ráfik. Kolesá boli spojené v pároch, spolu šesť párov (tri na každej strane). K dispozícii boli dve zadné ozubené kolesá, dve predné kolesá a žiadne spätné valce. Niektoré zdroje uvádzajú, že predné napínacie kolesá boli v skutočnosti reťazovými kolesami pohonu. Zdá sa to však ako nepravdepodobné. Pohľad do zadnej časti ukazuje, čo je prevodovou zostavou na pohon zadných ozubených kolies. Zdá sa, že konštrukcia predného trupu nenechala žiadny voľný priestor na inštaláciu predného prevodu. Odpruženie pozostávalo z 12 torzných tyčí umiestnených pod podlahou. Pásy by boli široké 460 mm s možným tlakom na zem 0,66 kg/cm².
T-25 mal byť najskôr poháňaný bližšie nešpecifikovaným naftovým motorom, ale niekedy vo fáze vývoja sa od neho upustilo v prospech benzínového motora. Ako hlavný motor bola zvolená vzduchom chladená V12-ka od Škody s objemom 19,814 litra. Mala výkon 350 koní pri 3 500 ot./min. Je zaujímavé, že sa plánovalo aj pridanie druhého malého pomocného motora s výkonom iba 50 koní. Účelom tohto malého pomocného motora bolo zapnúť hlavný motor a poskytnúť dodatočný výkon. Zatiaľ čo motor štartoval pomocou pomocného motora, tento sa zase naštartoval buď elektricky, alebo pomocou kľuky. Maximálna teoretická rýchlosť sa pohybovala okolo 58-60 km/h.
Zabudnite na tanky
Príbeh T-25 bol veľmi krátky a nepresiahol plán. Napriek tvrdej práci pracovníkov Škoda sa nikdy nerobilo nič okrem plánov, výpočtov a drevených modelov. Ponúka sa otázka: prečo prišlo zamietnutie ? Vzhľadom na nedostatok adekvátnej dokumentácie môžeme bohužiaľ iba špekulovať o dôvodoch. Najviditeľnejšie je predstavenie lepšie vyzbrojeného Panzer IV Ausf. Model F2 (dostal dlhší 7,5 cm kanón), ktorý bolo možné postaviť s využitím existujúcej výrobnej kapacity. Prvý plne funkčný T-25 by mohol byť pravdepodobne vyrobený iba koncom roku 1943, pretože čas potrebný na testovanie a prijatie do výroby by trval príliš dlho. A tak zostal zadupaný jeden z mnohých plánov Škodovky.
