História značky Ferrari je skutočne bohatá. Významne do nej patrí určite aj model s označením 330 GTC. Tým, že sa nezadržateľne (s najväčšou pravdepodobnosťou) blíži koniec spaľovacích motorov, si môžeme viac vážiť a uvedomovať, akú veľkú hodnotu majú tie najväčšie klasiky. A k takým rozhodne patrí aj toto Ferrari 330 GTC.
Ferrari 330 GTC možno nemá v histórii značky taký cveng ako iné modely. Tento konkrétny kus, vďaka renovácii u britských špecialistov Bell Sport & Classic, však má šancu sa zaradiť medzi tie najjagavejšie historické modely Ferrari. Samotný model 330 GTC sa dočkal svojej premiéry v roku 1966 na autosalóne v Ženeve. Šlo v podstate o kupé verziu vtedajšieho kabrioletu s označením 275 GTS. Podobné črty, najmä v prednej časti, však mal aj model s označením 500 Superfast.
Neuveriteľná maximálka
Ferrari 330 GTC tak teda kombinuje nízky a mierne agresívny postoj súťažných modelov GT a eleganciu vtedajších luxusných modelov z Maranella. Modely 275 GTS a 330 GTC zdieľali spoločné šasi. Pod kapotou sa nachádzal atmosférický dvanásťvalcový motor s objemom 4 litre. Dosahoval výkon 300 koní a spolu s ním prenášala výkon na zadné kolesá 5-stupňová prevodovka. Maximálna rýchlosť dosahovala na tú dobu impozantných 242 km/h.
Tento konkrétny model niesol poradové číslo 9 069 a vznikol počas prvého roku výroby. Z výrobnej linky smeroval priamo do oficiálneho dílerstva Ferrari Garage Italauto SA v švajčiarskom meste Lausanne. Jeho majiteľom sa stal barón Emmanuel de Graffenried a neskôr sa predal do rúk istého Alfreda Pinkasa. O zhruba desať rokov neskôr sa zo Švajčiarska sťahoval až do ďalekej Južnej Ameriky. Presnejšie do Venezuely, do mesta Caracas. Tam sa dostal do rúk manažéra miestnej banky Joseho di Maseho.
Divoké roky deväťdesiate
Roky deväťdesiate priniesli do Venezuely bankovú krízu, a tak zostala celá krajina hore nohami. Jose di Mase musel opustiť svoju krajinu, ale svoje 330 GTC prenechal svojmu priateľovi Alvinovi Rafael Acevedo. Akonáhle to situácia dovolila, di Mase sa rozhodol vrátiť späť do svojho rodného mesta a vziať si svoje auto späť. To sa však jeho kamarátovi Alvinovi tak zapáčilo, že Ferrari odmietol svojmu kamarátovi vrátiť späť. Výhovorkou bolo, že si ho až priveľmi obľúbil.
Ako to už v takomto prípade býva, zasiahnuť musel právnik. Vozidlo si prešlo zmenou farby a podpísal sa na ňom aj zanedbaný servis. Ďalšie historky sa už do kroniky nedostali. Vieme už iba to, že si ho na prelome milénia kúpila istá Denisse Rodriguez z New Yorku. A odtiaľ sa v roku 2015 vydalo toto Ferrari do firmy Bell Sport & Classic.
Prišiel, videl, zvíťazil
Nasledovala celková renovácia so zámerom pripraviť auto na účasť v mnohých historických prehliadkach vozidiel. Tú najlepšiu starostlivosť tak dostala celá karoséria, podvozok, motor aj prevodovka. Nakoniec sa celé vozidlo prelakovalo na pôvodnú farbu s označením Verde Chiaro Metallizato.
Interiér si prešiel celkovým prečalúnením do svetlej kože. Toto vozidlo sa tak mohlo zúčastniť Prehliadky elegancie v britskom Salon Privé. V hodnotení obsadilo Ferrari prvé miesto. A v tomto prípade išlo o veľkú vec. Oslavovalo sa totiž 75. výročie vzniku značky Ferrari.
