Keď sa hovorí, že k človeku ležiacemu na smrteľnej posteli príde zubatá s kosou, tak potom automobilom na šrotoviskách sa tesne pred naštartovaním lisu zjaví Mégane Trophy.
Jeho pohľad spôsoboval trasenie kolien. S obrovským krídlom, širokým bodykitom a veľkými nasávacími otvormi vzduchu vyzeral ako masový vrah. Masový vrah všetkých zákrut a ústredná postava šampionátu Eurocup Mégane Trophy. Ten bol kedysi súčasťou World Series by Renault. Série kapotovaných automobilov a monopostov používajúcich techniku Renault Sportu, ktorá sa potom úspešne aplikovaná aj do sériových športovo orientovaných vozidiel.
Šesťvalec uložený v strede
Dizajn Méganu Trophy nevznikal v dizajnérskom štúdiu, ale v technologickom centre, kde chlapci zo športového oddelenia mali na dizajn podstatne iný názor. Všetky časti na kompozitovej karosérii mali prísne funkčný tvar a starali sa o optimálnu aerodynamiku a prítlak na oboch nápravách. Pretekársky špeciál s motýlikovými dverami poháňal v strede uložený 24-ventilový vidlicový šesťvalec s objemom 3,5 litra a výkonom 360 koní. Na 18-palcové kolesá obuté do pneumatík značky Michelin prostredníctvom poloautomatickej šesťstupňovej prevodovky so sekvenčným radením posielal krútiaci moment 390 Nm. Aj vďaka hmotnosti zníženej len na 955 kilogramov bol na okruhu Mégane Trophy rýchly ako Porsche GT3.
Špeciál disponoval vonkajšími rozmermi 4380 x1910 x 1240 milimetrov a rozchodom kolies 1750 milimetrov vpredu a 1700 milimetrov vzadu. Poriadne dupnúť na plyn, končekmi prstov preraďovať rýchlosti, unášať sa zvukom motora a kryť si zadok pred dotieravými súpermi bola na trati určite poriadna zábava. Chlieb sa lámal najmä v brzdových bodoch jednotlivých okruhov. Piloti spoliehali na oceľové kotúčové brzdy chladené vzduchom, vpredu s priemerom 356 mm a šiestimi piestikmi, vzadu s priemerom 330 mm a štyrmi piestikmi.
Liaheň talentov
Šampionát Eurocup Mégane Trophy sa jazdil od roku 2005 do roku 2013. Vlajkovou loďou Renault Sport Series od jej začiatku do roku 2015 bola Formula Renault 3.5 Series, ktorou prešli mnohé známe mená objavujúce sa neskôr v F1. V premiérovej sezóne v roku 2005 sa z celkového víťazstva tešil Robert Kubica. V roku 2013 v celkovom hodnotení najviac bodov nazbieral Kevin Magnussen a o rok neskôr sa z titulu tešil Carlos Sainz Jr.
Súčasťou pretekárskych víkendov World Series by Renault bol aj šampionát Eurocup Formula Renault 2.0. Na pohon monopostov slúžil atmosférický benzínový dvojliter, ktorým bolo vybavené Clio R.S. III. Aj na štartovacej listine tohto šampionátu nájdeme mnohé zvučné mená. V roku 2005 sa najlepším jazdcom stal Kamui Kobayashi, v roku 2008 to bol Valtteri Bottas, Pierre Gasly oslavoval v roku 2013, o rok neskôr sa celkovým víťazom šampionátu stal Nyck de Vries, v roku 2016 bol najrýchlejší Lando Norris a v roku 2019 Oscar Piastri.
