Tento týždeň sme boli svedkami premiéry Mercedesu-Maybach EQS SUV, novej kapitoly v úspešnom príbehu superluxusných a reprezentatívnych automobilov značky Mercedes, ktorá je prvý raz elektrifikovaná. No teraz si zaspomínajme na inú legendu, ktorá tento rok oslávi 60 rokov.
Reprezentatívne automobily majú hlboké korene v pôvode značky. Prvým príkladom je Mercedes-Simplex 60 k, ktorý bol predstavený v roku 1903. V nasledujúcich rokoch predajný program značiek Mercedes a Benz vždy zahŕňal viacero modelov z najvyššej sféry automobilizmu. Spoločnosť Daimler-Benz AG, ktorá bola založená v roku 1926 z jej predchodcov, bez problémov pokračovala v tejto tradícii, napríklad s modelom 770 (W 07 a W 150). Od roku 1951 na túto tradíciu nadviazal model 300 (W 186 a W 189) a neskorší model Mercedes-Benz 600 sa stal novým štandardom automobilovej dokonalosti. Po skončení výroby v roku 1981 spoločnosť Daimler-Benz AG ponúkala náročnej klientele verzie Pullman sedan Triedy S, ako aj model Maybach (konštrukčný rad 240), ktorý sa v rokoch 2002 až 2012 vyrábal v závode v Sindelfingene. Od roku 2014 je názov Mercedes-Maybach symbolom najexkluzívnejších a najreprezentatívnejších vozidiel skupiny Mercedes-Benz.
Zberateľské artefakty
Pozíciu medzinárodného etalónu najvyššej automobilovej triedy si „šesťstovka“ udržiavala takmer dve desaťročia, čiže až do konca 17-ročného obdobia výroby v roku 1981. O túto pozíciu sa postarala kombinácia vynikajúcej techniky, vyberaného komfortu a viac ako pôsobivého vzhľadu. Kupujúci reprezentatívneho sedanu pochádzali z celého sveta. Medzi nimi boli členovia kráľovských rodín, hlavy štátov, ako aj osobnosti z biznisu a šoubiznisu. Vozidlá konštrukčného radu W 100 sa vyrábali v závode v Sindelfingene. Ak sa tým nezmenil základný charakter vozidla, alebo ak to nebolo na úkor bezpečnosti, výrobca vozidiel Mercedes-Benz realizoval aj individuálne a neobvyklé želania zákazníkov. To znamená, že každé z 2 677 vyrobených vozidiel Mercedes-Benz 600, z ktorých 487 bolo vyhotovených ako Pullman sedan, získalo charakter jedinečného exemplára. Mnohé z nich sa po skončení svojej životnosti stali zberateľskými predmetmi.
Štyri varianty karosérie
Mercedes-Benz 600 sa vyrábal od septembra 1964. Od začiatku bol v ponuke sedan s rázvorom 3 200 mm a Pullman sedan s rázvorom 3 900 mm. Od roku 1965 bolo dostupné pancierové vyhotovenie obidvoch modelov. Neskôr pribudli varianty karosérií Pullman-Landaulet a Pullman-sedan so šiestimi dverami. Najviac vozidiel Mercedes-Benz 600 bolo dodaných do USA, a to 743 kusov. Nasledovalo Nemecko s 589, Francúzsko so 151 a Veľká Británia so 126 vozidlami. Dve špeciálne vyhotovenia sú Landaulet s dlhým rázvorom pre pápeža Pavla VI. a Landaulet s krátkym rázvorom pre grófa Berckheima. Jedinečným exemplárom zostáva dvojdverové kupé, ktoré bolo vyrobené v Sindelfingene v roku 1965. Slúžilo na testovanie potenciálu veľkého kupé, ktoré bolo nástupcom modelu 300 Sc (W 188 II).
Cenník z roku 1964 uvádza 56 500 mariek (DM) za sedan a 63 500 DM za Pullman-sedan. Na porovnanie: noblesný sedan vyššej triedy Mercedes-Benz 300 SE, dlhá verzia (W 112) s automatickou prevodovkou stál 27 800 DM. Model Mercedes-Benz 600 sa v cenníku objavil naposledy v roku 1979. Sedan stál 144 368 DM, Pullman-sedan 165 760 DM a šesťdverový Pullman-sedan 175 728 DM. Na porovnanie: cena vysokovýkonného sedanu Mercedes-Benz 450 SEL 6.9 (konštrukčný rad 116) v roku 1979 bola 78 999,20 DM.
Prvý osemvalec
Koncepcia šesťstovky sa formovala osem rokov pred jej svetovou premiérou. Hlavný inžinier Fritz Nallinger v polovici roku 1955 určil kľúčové údaje konštrukčnej skupiny C, pre „budúcu skupinu veľkých cestovných a reprezentatívnych vozidiel“. Tento budúci reprezentatívny automobil opísal Nallinger takto: „Bude mať sériovo montovanú automatickú prevodovku, posilňovač riadenia a posilňovač bŕzd. Štandardne bude mať 6 sedadiel. Zostava podlahového rámu je riešená tak, aby sa v prípade potreby dalo predĺžením rázvoru vytvoriť aj vozidlo s 3 radmi sedadiel.“
Pre pohon bol vybraný motor V8, čo bolo prvýkrát v osobnom automobile značky Mercedes-Benz. Prvý exemplár sa na skúšobnú stolicu dostal koncom roka 1959. Sériovo vyrábaný motor s označením M 100 dostal napokon zdvihový objem 6,3 litra a mal výkon 183 kW (250 k). S nezmeneným výkonom sa používal aj v modeli Mercedes-Benz 300 SEL 6.3 (W 109).
Ikonický dizajn a bezkonkurenčný komfort
Dizajn modelu Mercedes-Benz 600 vznikol pod vedením Friedricha Geigera. Veľký podiel na konečnom výsledku mal Paul Bracq. Na dizajne sa počas vývoja intenzívne podieľal aj technický riaditeľ Prof. Dr. Fritz Nallinger. Dizajn jasne naznačuje, že vozidlo je zamerané na zákazníkov predstavujúcich výnimočné osobnosti: exteriér odráža moderné vyjadrenie reprezentácie. V interiéri môžu cestujúci zažiť atmosféru kultivovaného luxusu a výnimočnej kultúry, ktorá využíva každú príležitosť na zvýšenie komfortu.
Veľká karoséria alebo dobré hodnoty jazdného výkonu neboli koncom 50. rokov minulého storočia jedinými znakmi výhradného postavenia „Veľkého Mercedesu“. Od značky Mercedes-Benz sa očakávalo viac. Značka prijala výzvu a podujala sa urobiť nemožné možným. Werner Breitschwerdt, ktorý sa neskôr stal predsedom predstavenstva, sa koncom 80. rokov v rámci spomienky na typ 600 vyjadril takto: „V tom čase sme chceli skonštruovať auto, ktoré by dokázalo všetko, čo je možné, a súčasne by malo dokázať viac ako všetky ostatné autá, a to pre vodiča aj pre spolujazdca.“
Múzeum hydrauliky
Komfort obsluhy bol príkladný. Komfortný hydraulický systém sa využíval pri funkciách ako zatváranie dverí, pohon posuvnej strechy, ovládanie okien, ovládanie deliacej steny, ovládanie veka batožinového priestoru, otváranie a zatváranie klapiek kúrenia a ventilácie, nastavenie predných a zadných sedadiel, nastavenie tlmičov pruženia či odbrzdenie parkovacej brzdy. S cieľom dosiahnuť optimálny stav inžinieri porovnávali elektrický systém, ktorý vyvinul Werner Breitschwerdt, s hydraulickým systémom, ktorý skonštruoval Ernst Fiala. Zvíťazil hydraulický systém. Breitschwerdt vysvetľoval: „Množstvo funkcií, ktorými sme chceli vybaviť vozidlo, by sa vtedy nedalo realizovať s elektrickým pohonom. Bol tam problém s miestom a hmotnosťou, lebo okrem iného by sme potrebovali aj druhý akumulátor. Vysokotlaková hydraulika, ktorú sme vyvinuli, mala tú výhodu, že si vystačila s malými konštrukčnými prvkami. Hydraulika bola jednoducho menšia, tichšia a ľahšia ako vtedajšie elektrické systémy.“
Dynamikou by sa nestratil ani na dnešných cestách
Vedúci vývoja osobných vozidiel Rudolf Uhlenhaut určil pre toto reprezentatívne vozidlo tri hlavné body: maximálny komfort pre cestujúcich, najvyššiu bezpečnosť a vynikajúce hodnoty jazdného výkonu. Spojenie vzduchového pruženia s prednými trojuholníkovými ramenami a jednokĺbovou kyvnou nápravou s dodatočne zníženými tlačnými ramenami s podporou brzdného momentu, ako aj s dvoma priečnymi výstuhami a dvojitým zavesením v kombinácii s nastaviteľnými tlmičmi pruženia viedlo k jazdným vlastnostiam, ktoré si v tom čase vyslúžili doslova euforické hodnotenie. Inžinieri venovali osobitnú pozornosť brzdovej sústave. Typ 600 mal vpredu aj vzadu dvojokruhové kotúčové brzdy. Na každý z predných 291-milimetrových kotúčov pôsobili dva brzdové strmene. Diagonálne pneumatiky Fulda a Continental s rozmerom 9,00 x 15 boli špeciálne skonštruované pre reprezentatívny sedan.
Koeficient odporu vzduchu bol 0,458, čo je v prípade dosť hranatej šesťstovky prekvapivo dobrá hodnota. Na porovnanie: Mercedes-Benz 230 SL „Pagoda“ (W 113) s odnímateľnou strechou mala koeficient odporu vzduchu 0,515, typ 190 SL (W 121) s odnímateľnou strechou ho mal 0,461. Výkon bol na vysokej úrovni. Zrýchlenie z 0 na 100 km/h zvládol sedan za 9,7 sekundy, maximálna rýchlosť bola 205 km/h.
Zákazníci aj novinári boli nadšení
Podľa všeobecne rozšíreného názoru bol Mercedes-Benz 600 najlepším automobilom na svete. Mnohí zákazníci ho roky využívali na mobilitu, ktorá zodpovedala ich spoločenskému postaveniu, či už mali šoféra alebo boli sami za volantom. Aj odborná tlač bola s ním mimoriadne spokojná. „Motor Revue“ 3/1965 citoval: „Výsledkom je komfort jazdy, ktorý nepochybne predstavuje optimum toho, čo sa doposiaľ dosiahlo v automobilovej technike.“ A sumarizoval: „S typom 600 možno […] cez horské priesmyky jazdiť ako so športovým vozidlom – aj dobre riadené športové vozidlo má potom veľký problém udržať krok.“
