Mladý holandský pár sa rozhodol vydať na dobrodružnú cestu do Juhoafrickej republiky s elektromobilom. Popisujú, čo všetko museli urobiť, aby niečo také mohli zrealizovať.
Renske Coxová a Maarten van Pel sa rozhodli vydať naprieč Afrikou s elektromobilom Škoda Enyaq, ktorý sa nabíja najmä solárnymi panelmi. Škodovku si vybrali preto, lebo ide o bežné rodinné auto a je dostatočne veľké na to, aby sa doň pomestilo všetko, čo je na takúto expedíciu potrebné. Podobné projekty sú finančne náročné, preto začali hľadať partnerov, ktorí by im s touto cestou pomohli.
Spočiatku sa ich zámer nezdal byť dosť presvedčivý a žiadna firma, s ktorou sa stretli, si netrúfala stať sa prvým partnerom. Keďže však expedícii ozaj verili, rozhodli sa risknúť to a kúpili si vlastný elektromobil. Takto sa prvými partnermi expedície stali holandský autorizovaný predajca áut Van den Brug a firma Campwerk, ktorá poskytla strešný stan. Následne si našli partnera pre nabíjaciu jednotku – Venema E-mobility – a Tilbox pre strešný box a skladovacie priestory pre 60 metrov štvorcových solárnych panelov. Chceli byť totiž na ceste sebestačný a rozhodli sa využívať na nabíjanie energiu získanú zo solárnych panelov.
Úpravy auta
Následne začali s nevyhnutnými úpravami vozidla. Nainštalovali nové tlmiče od Cobra Suspension, ktoré auto zdvihli a umožnili tak prevážať všetku expedičnú výstroj. Spoločnosť Mito Solar na auto nainštalovala solárne panely, takže ich mohli využívať na napájanie chladničky a na nabíjanie ďalšej batérie pre indukčný varič. Po inštalácii päťdesiatlitrovej nádrže na vodu so sprchou ešte vymenili pneumatiky. Zvolili terénne pneu, ktoré síce ukrojili asi tak 15 % z dojazdu, na druhej strane získali flexibilnosť na rôznych povrchoch.
Nabíjanie
Maarten van Pel vysvetľuje, ako nabíjajú akumulátor. „Auto nabíjame cez CSS port jednosmerným prúdom. Solárne panely vyrábajú jednosmerný prúd a batéria je takisto jednosmerná. Pri ostrovných (off-grid) solárnych systémoch sa solárna energia zvyčajne ukladá do batérií (jednosmerný prúd), zatiaľ čo menič energiu prevádza na striedavý prúd. Vozidlo potom tento striedavý prúd premení späť na jednosmerný, aby sa batéria mohla nabiť. Všetky tieto prevody majú za následok určité straty energie. Náš menič prevádza jednosmernú energiu zo solárnych panelov na jednosmerné napätie, ktoré automobil potrebuje v závislosti od aktuálneho stavu nabitia, a batérie potom prostredníctvom CCS protokolu nabíja bez pomoci ďalšej dodatočnej batérie. Okrem toho, že máme menšie energetické straty, ktoré zvyčajne vedú k nahrievaniu používaného zariadenia, potrebujeme omnoho menej zariadení.“
Roztavené zásuvky
Nabíjanie závisí od viacerých faktorov. Keď sa rozhodnú používať solárne panely, za deň dobijú batériu na približne 50 %. Ovplyvňujú to aj mraky, natočenia panelov alebo teplota, pretože príliš vysoká teplota znižuje efektívnosť panelov. Nabíjanie z klasických elektrických zásuviek v Afrike nie je vôbec jednoduché. Tie totiž nie sú prispôsobené tomu, aby poskytovali vysoký výkon po dobu dlhšiu ako dvanásť hodín bez prestávky. Dvakrát sa cestovateľom stalo, že zásuvku roztavili už pri nabíjacom výkone 2 kW. Káble zásuvky preto pripájajú priamo ku káblom svojej nabíjacej jednotky. Musia tiež počítať s častými výpadkami elektrického prúdu, ktoré sú v Afrike bežné. Miestnym obyvateľom je tiež niekedy náročné vysvetliť, že auto potrebujú nabíjať dlhšie ako 24 hodín.
1 deň nabíjajú, 1 deň jazdia
Nabíjanie im zaberie približne jeden celý deň. Ráno rozložia solárne panely a pripoja ich k nabíjacej jednotke. Keď je slnko dostatočne silné, začnú nabíjať s výkonom 1,5 kW, pričom výkon sa zvyšuje tým, ako slnko po oblohe stúpa čoraz vyššie. Okolo desiatej hodiny dopoludnia dosahujú výkon okolo 4 kW a na poludnie je výkon asi 8,5 kW. Keď je jasno, tak to trvá približne do 17:00, keď už výkon klesne pod 1 kW. Potom prestanú nabíjať a všetky panely zložia späť do auta, čo trvá približne štvrť hodiny. Na ďalší deň potom jazdia.
V Afrike na nich nečakajú rovné asfaltové cesty. „Pri jazde v teréne sme dvakrát uviazli. Raz sme vedeli, že to bude náročné, ale riskli sme to, pretože sme chceli spoznať limity auta. Navyše sme chceli prísť na to, ako sa dostať von, keď zapadneme. Trochu sme poohýbali karosériu na spodnej strane auta a prehli sme hliníkový plech nachádzajúci sa takisto v oblasti podvozka. Na jazdu to však nemá žiadny vplyv. Na tých ozaj zlých s množstvom kameňov jazdíme pomaly a stále nás prekvapuje, ako dobre si na nich auto s terénnymi pneumatikami vedie.“
A čo servis?
Dvojica pripomína zaujímavý aspekt. Ľudia, ktorí sa na rovnakú trasu vydajú s autom so spaľovacím motorom, musia počítať s tým, že každý druhý mesiac je potrebné s ním zájsť do servisu kvôli novému oleju alebo iným problémom. Keďže elektromobil obsahuje radikálne menej pohyblivých častí, spoľahlivosť ich vozidla je vyššia. Nemusia tak so sebou voziť žiadne náhradné súčiastky. Majú len nástroje pre kontrolu porúch v softvéri, pomocou ktorého im mechanici v prípade potreby dokážu pomôcť aj na diaľku. Avšak v prípade skutočne vážneho problému by nezostávali nič iné, ako to, že mechanik by musel k nim priletieť. V odľahlých miestach Afriky by asi sotva našli niekoho, kto by im dokázal pomôcť.
Aktuálne sa táto dvojica nachádza v Nigérii a mieri na juh cez pobrežné krajiny západnej Afriky. Do Juhoafrickej republiky plánujú doraziť v júli. A kedy sa vrátia domov? „To nevieme, ale odhadujeme, že celá cesta bude trvať asi rok a pol. Keď dorazíme do Juhoafrickej republiky, tak sa domov vyberieme pozdĺž východného pobrežia Afriky.“
Ak chcete túto dobrodružnú cestu s elektromobilom po Afrike sledovať aj naďalej, kliknite na stránku 4x4electric.com.
