Keď sa povie letná dovolenka autom, väčšinou to pre Slovákov znamená Chorvátsko alebo krajiny Balkánskeho polostrova. Avšak je tu krajina, ktorá je skvelá pre dobrodruhov, prekvapí svojimi skrytými tajomstvami, zázračnou prírodou, čistými riekami, úprimnými ľuďmi a kúskom morského pobrežia. Píše Maroš Kaleta.
Môžeme ju pokojne nazvať aj Zakliata princezná Balkánu. Neprávom je skrytá pred záujmom turistického sveta. Preto vám ukážeme jednu z alternatívnych ciest do Dubrovníka trasou cez Bosnu a Hercegovinu, na ktorú budete ešte dlho spomínať.
Nech sa rozhodnete vydať z ktoréhokoľvek kúta Slovenska, prvý úsek povedie maďarskou diaľnicou smer Moháč, Osijek a smerom na chorvátsko-bosniansky hraničný priechod Svilaj, kde sa prekročí rieka Sáva, ktorá sa vlieva do Dunaja pod Belehradským hradom. Po prekročení hranice sme boli prekvapení, že diaľnica stále pokračuje aj na bosnianskom území. Naše nadšenie však dlho netrvalo. Diaľnica skončila po pár kilometroch. Napriek tomu je to pokrok, keďže pred piatimi rokmi sa do krajiny vstupovalo cez Slavonský brod po ceste 1. triedy, ktorá viedla až do Sarajeva.
Nový tunel
Bosna nás privítala veľmi nezáživnou, rovinatou krajinou, ktorej jednotvárnosť a sugestívnu atmosféru umocňovali vyčnievajúce minarety mešít. Je to krajina najbližšie k Slovensku, kde sa môžeme stretnúť s moslimským náboženstvom, ale je potrebné dodať, že či ste v Bosne, v Hercegovine alebo v srbskej časti, v každej dedinke a meste nájdete aj pravoslávny alebo rímsko-katolícky kostol.
Prvé väčšie mesto na ceste Bosnou je Zenica. Pri našej prvej návšteve v roku 2019 sme natrafili na výstavbu cestného tunela práve pred týmto mestom. Napriek tomu, že tunel bol vo výstavbe, bol priechodný v jednosmernej premávke a riadený semaforom. V tuneli však chýbalo cestné podložie, jeden pruh bol zastavaný lešeniami s robotníkmi, cez jazdný pruh viedli káble, zo stropu pretekala voda. Z oboch strán spätných zrkadiel nás delili iba centimetre od steny tunela a lešení. Dnes už je tunel dokončený a krátko po ňom sa cesta napája na novú diaľnicu.
Sarajevo
Diaľnicou sme sa dostali až do Sarajeva. Hlavné mesto Bosny a Hercegoviny je počtom obyvateľov veľké asi ako Košice. Prekvapila nás organizácia dopravy štvorprúdovými jednosmerkami cez nové centrum mesta. S parkovaním problém nebol, zastali sme na parkovisku pred jedným nákupným centrom. Prvých ľudí, ktorých sme stretli, sme sa opýtali, kadiaľ sa máme vybrať za zaujímavosťami mesta. Dostali sme odpoveď: Choďte stále rovno, Sarajevo je len jedna rovná ulica.
Onedlho sme prišli ku Katedrále Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, pred ktorou je socha pápeža Jána Pavla II. Úzkymi uličkami plnými ľudí sme ďalej dorazili ku Gazi Husrev-begovej mešite. Pokračovali sme k najrušnejšej časti starého mesta – bazáru Baščaršija, kde sa nachádza aj drevená fontána Sebilj, ktorú nájdete na všetkých pohľadniciach a upomienkových predmetoch spolu s maskotom ZOH 1984.
Najslávnejšie auto v krajine
O Sarajeve sa píše ako o Jeruzaleme Európy. Presvedčujú nás o tom fotky na mieste atentátu na cisára Františka Ferdinanda I., kde sa nachádza aj replika auta značky Gräf&Stift, v ktorom sa v osudný deň viezol. Každopádne, dnes je Sarajevo veľmi moderné mesto troch silných náboženstiev. Na každom rohu stretnete ortodoxne zahalené moslimské ženy, ale aj extravagantne oblečených mladých ľudí. Atmosféru mesta musíte zažiť na vlastnej koži. Je v ňom stále cítiť nevysporiadané krivdy z občianskej vojny. Ak vás láka táto sféra nedávnej histórie, odporúčame ubytovať sa v hoteli Holiday Inn, kde v predvečer občianskeho konfliktu prespal aj Radovan Karadžić, z izby ktorého zazneli prvé výstrely konfliktu v roku 1991.
Mostar
Ďalej pokračujeme k mestu Mostar. Za Sarajevom sa nezáživná cesta mení na dych berúcu prírodu. Mali sme pocit, že z auta sa môžeme priamo dotknúť obrovských skalných masívov, do ktorých sa zarezávala rieka Neretva. Cesta sa kľukatila, zužovala, a čoraz častejšie sme prechádzali surovo vysekanými cestnými tunelmi.
Špecifikom bosnianskych ciest je maximálna povolená rýchlosť 80 km/h, ale takmer pred každou zákrutou je rýchlosť obmedzená na 40 alebo 60 km/h. Ak tieto rýchlosti nebodaj dodržiavate, šoférom za vami rýchlo dochádza trpezlivosť a radi vás vytrúbia. Ďalšou zvláštnosťou boli pravidelne chýbajúce tabule oznamujúce koniec obce, mohli ste len hádať. Cesty sú posiate generáciou VW Golf z 80-tych rokov, keďže sa tento model vyrábal priamo v Sarajeve.
Do Mostaru sme dorazili neskoro v noci. Malo to však svoje čaro. Mesto nás prekvapilo prímorskou atmosférou, hoci leží vo vnútrozemí. Počas príjemnej teplej noci sa centrom hmýrilo množstvo mladých ľudí, v uliciach vyhrávali muzikanti a na terasách kaviarní sa čítala poézia. Srdcu centra dominoval osvetlený Starý most nad riekou Neretva.Most rozdeľuje mesto na katolícku a moslimskú štvrť. My sme boli ubytovaní v moslimskej časti, kde nás o pol piatej ráno zobudilo zvolávanie na rannú modlitbu. Nestálo nás to ani 20 € na noc.
Kúpanie pri vodopádoch
Po zvolávaní sa nám už zaspať nepodarilo, a tak sme sa vybrali pozrieť si mesto aj za denného svetla. Húfy ľudí nás mimo sezóny šokovali, ale neodradili. O tom, že je to mimoriadne navštevované mesto svedčila aj úplne do hladka vyšmýkaná kamenná dlažba na Starom moste. V strede mosta na turistov čakali „profesionálni skákači z mosta“, ktorí pýtajú peniaze za to, že skočia z mosta do vody. Druhým najrušnejším miestom bol bazár Kujundžiluk, kde sme našli orientálne suveníry všetkého druhu.
Mostar je jedna z top destinácií na Balkáne a atmosféru je veľmi ťažké popísať. Veľmi ju však dotvára kontrast medzi novo zrekonštruovanými historickými budovami a zbombardovanými vyhorenými ruinami bez striech, z ktorých už vyrastajú stromy. Dodnes tam cítiť súperenie medzi náboženstvami, ktoré symbolizuje aj obrovský neprehliadnuteľný masívny kríž nad mestom.
Mostar poskytuje taktiež výborné možnosti na jednodňové výlety v okolí. V okruhu do 50 kilometrov nájdete historickú pevnosť Počitelj, v ktorom sme našli úžasný pokoj. Nepatrí medzi najnavštevovanejšie miesta, ale o to hodnotnejší je to zážitok. Medzi viac vychytené turistické atrakcie patria napríklad vodopády Kravica, ktoré by sme prirovnali k národnému parku, kde je však možné sa aj okúpať. Odporúčame sem doraziť v skorších ranných hodinách, aby ste si našli voľné miesto na malej pláži pred jazerom a vodopádmi. Celodenný vstup na osobu je 10 € a zahŕňa aj parkovanie. Reštaurácie v areáli majú ceny dvojnásobné ako bežne, no stále viac než prijateľné. Ak hľadáte skôr duchovný zážitok, ďalšou možnou zastávkou je pútnické miesto Medžugorie.
Neum
Z Mostaru sú dve možnosti, ako sa vybrať do Dubrovníka. Jedna trasa vedie cez jediné prímorské mestečko Bosny a Hercegoviny – Neum. Ide o malé mesto, ktoré je preplnené apartmánmi a hotelmi, s kamienkovými plážami a čistým morom. Strávili sme tu tri dni a našli zaslúžený oddych po dlhej ceste. Neumské pláže obľubujú aj nemeckí dôchodcovia, ale pred hotelmi sme natrafili aj na niekoľko slovenských ŠPZ.
Tak ako v podstate celá krajina, aj Neum je lacnou destináciou. Za 3 dni sme za ubytovanie nezaplatili ani 60 €. Domáci sú veľmi milí, ale neodpustia si upozorniť turistu, že Neum nie je Bosna, ale Hercegovina. Naša hostiteľka nás ponúkla domácim koláčom so syrom a porozprávala nám niečo z histórie Hercegoviny. Do Dubrovníka je to potom z Neumu už len hodinka cesty.
Bosniansky Dubrovník
Druhou možnosťou je cesta po juhu Bosny a Hercegoviny cez mestá Stolac a Trebinje. Trebinje nazývajú aj „bosniansky Dubrovník“. Napriek tomu, že je to veľmi pekné, čisté mesto so zachovaným opevnením historického centra na brehu rieky Trebišnjica, je podľa nás prirovnanie ku Dubrovníku prehnané. Nazvali by sme ho skôr taký Dubrovník v snehovej guli. V Trebinje sme strávili pol dňa, čo je úplne postačujúce. Bola to opäť veľmi lacná zastávka po ceste. Ako príklad môžeme uviesť miestnu špecialitu bosniansky „kebab“, teda pita chlieb plnený ćevapi (z mletého teľacieho mäsa), ktorý na osobu nestál ani 2 €. Mesto je vzdialené od Dubrovníka len 30 kilometrov.
Bosnu a Hercegovinu odporúčame každému, kto chce zažiť neobyčajnú dovolenku. Krajina si získa človeka hneď na zastávke na prvej čerpacej stanici, kde sa oboznámite s tureckým záchodom. Mimochodom, prevádzkovanie čerpačiek v Bosne je asi národný šport. Sieť čerpacích staníc je naozaj prehustená a pohonné hmoty sú asi o 30 centov lacnejšie ako u nás. Cestou vás budú navigovať tabule v cyrilike aj latinke, sprevádzať túlavé psy, stretnete ľudí rôznych náboženstiev, ale vždy budú milí a ústretoví, ceniaci si každého zahraničného turistu. V neposlednom rade ide o kút Európy, kde neplatia nariadenia EÚ a domáci si užívajú život pomalším tempom.
