Príbeh bývalého riaditeľa Renaultu a Nissanu je natoľko zaujímavý, že sa dočkal dokumentárneho spracovania Netflixu. Dnes sú to presne tri roky od šokujúcej udalosti, keď Carlos Ghosn z domáceho väzenia v Japonsku s pomocou bývalého amerického príslušníka špeciálnych jednotiek nepozorovane utiekol do rodného Libanonu. Napriek tomu, že pre podozrenia zo spáchania finančných zločinov, sprenevery a korupcie na neho Japonsko aj Francúzsko vyhlásili medzinárodný zatykač a figuruje v pátraní Interpolu, dodnes žije v Libanone a snaží sa očistiť svoje meno.
Carlos Ghosn. Muž, ktorý zarábal 800-tisíc eur mesačne, napokon skončil vo väzbe, v ktorej strávil 130 dní, až napokon po zaplatení obrovskej kaucie bol prepustený do domáceho väzenia. Príbeh Carlosa Ghosna je príbehom geniálneho manažéra, ktorý najprv zachránil automobilky Renault aj Nissan pred krachom, ale napokon skončil s vážnymi obvineniami na krku. Jeho príbeh rozpráva dokument Lucy Blakstad, ktorý nedávno uviedla na svet streamovacia platforma Netflix. Ak ste ho ešte nevideli, určite si naň nájdite čas (a ďalej nečítajte).
Zabijak nákladov prichádza
Carlos Ghosn prišiel do Renaultu v roku 1996. V tom čase bola francúzska automobilka v strate vyše 5 miliárd frankov. Angažovanie Carlosa Ghosna bolo prekvapujúce, pretože do významných francúzskych firiem s majetkovým podielom štátu sa dostávali väčšinou manažéri s konexiami na vedenie firmy. Louis Schweitzer si však vybral Ghosna, ktorý do Renaultu prišiel z úplne iného prostredia. Navyše, v tom čase nemal ani francúzske občianstvo. Ghosn sa plne sústredil na svoju misiu. Nezapájal sa do spoločenského diania vo Francúzsku, namiesto toho prechádzal vo firme položku po položke, analyzoval každú funkciu a reorganizoval výrobu. Renault v roku 1997 vyhlásil, že zatvorí továreň v belgickom Vilvorde a prepustí vyše tritisíc zamestnancov. Médiá ho prezývali zabijak nákladov. Jeho snaženie však bolo z pohľadu firmy úspešné. O pár rokov neskôr vykazoval Renault už zisk 12 miliárd frankov.
Spojenectvo s Nissanom
Automobilka však mala pocit, že je na Európu príliš malá a nezávislá. Hľadala preto spojenca z Ázie. Nový partner Renaultu mal pochádzať z Južnej Kórei alebo z Japonska. Voľba napokon padla na Nissan. Renault za 33 miliárd frankov odkúpil vyše tretinový podiel v Nissane, čím po ekonomickej stránke vznikla 4. najväčšia automobilka na svete. Carlos Ghosn teda odletel do Japonska. Zistil, že v Nissane vládne úplný chaos. Japonská automobilka nevedela efektívne vyrábať nové autá, nevedela uspokojovať objednávky a s dlhmi vo výške viac než 20 miliárd dolárov bola takmer insolventná.
Japonci boli z nového spojenectva skeptickí. Mali pocit, akoby prehrali ekonomickú vojnu. Neboli zvyknutí mať šéfa inej národnosti. Ghosn osobne navštevoval všetky továrne Nissanu. Na zamestnancov sa snažil pôsobiť priateľsky. Hovoril im, že základom úspechu firmy sa stane ich úsilie. Ghosn sa rozhodol prepustiť 14 % zamestnancov, čo v tom čase znamenalo, že o prácu príde 21 tisíc ľudí. Vzhľadom na dovtedajší spôsob práce v Nissane sa to zdalo ako nereálne, ale Ghosn si bol istý svojim úspechom. Bol presvedčený o tom, že je potrebné zachovať identitu značky. V krátkom čase začala lepšie fungovať výroba, produkcia Nissanu sa zvýšila z 2,5 milióna vyrobených áut ročne na 5,7 milióna. Z 20 miliárd dlhov sa stalo 15 miliárd zisku.
Otec GT-R
Najväčšiu popularitu získal v Japonsku oživením ikony značky – novou generáciou modelu GT-R. Pri jeho premiére sa na autosalóne v Tokiu tiesnilo v stánku Nissanu vyše 800 novinárov. Carlos Ghosn prišiel osobne za volantom nového GT-R na pódium a svetu predstavil jedno z najlepších športových vozidiel všetkých čias.
V Nissane si týmto vytvoril pevnú fanúšikovskú základňu. Bol populárny aj na verejnosti. Svedčí o tom napríklad skutočnosť, že keď Ghosn vošiel raz do reštaurácie, všetci hostia vstali a začali mu tlieskať. Jeho podobizeň sa dokonca začala objavovať v japonských komixoch. Bol označovaný za superhrdinu a jeho výsledky medzi rokmi 1999 až 2007 to odôvodňovali.
Šéf dvoch automobiliek
V roku 2007 sa dostal aj do čela Renaultu. S Schweitzerom sa dohodli, že z pozície výkonného riaditeľa Nissanu odstúpi a nájde si za seba náhradu. Carlos Ghosn to však neurobil a zostal vo vedení oboch značiek. To sa neskôr ukázala ako zásadná chyba. Pre neho samotného aj pre obe značky. Neustále cestoval a postupne začal strácať blízky kontakt so spoločnosťami a ich zamestnancami. Jeho hlavným cieľom bolo dosiahnuť zisk a tomu podriadil všetko. Rozpočet technologického centra Renaultu znížil o 30 %. Ghosn vytváral na ľudí obrovský tlak. Niektorí pracovníci strávili v práci až 100 hodín týždenne. V priebehu 4 mesiacov tam kvôli tomu došlo k 3 samovraždám.
V roku 2010 začal v Japonsku platiť nový zákon o zverejňovaní platov. Na základe toho sa zistilo, že ročný plat Ghosna bol v Nissane 8 miliónov eur a v Renaulte 1,2 milióna eur. To bolo približne o sedemkrát viac ako bola mzda šéfa Toyoty. Ghosn sa zmenil aj po osobnostnej stránke. Začal sa viac starať o svoj vzhľad, nechal si transplantovať vlasy, podstúpil laserovú operáciu očí, čím sa zbavil okuliarov, začal nosiť drahšie oblečenie, rozviedol sa s manželkou a začal sa obklopovať ľuďmi, ktorý mu hovorili, aký je skvelý.
Prvé zosmiešnenie
Jeden z prvých škandálov, ktorý podlomil jeho autoritu, sa odohral v roku 2010. Traja manažéri z Renaultu obdržali list, v ktorom bolo uvedené, že sú obvinení z priemyselnej špionáže a predaja informácií o vyvíjanom elektromobile značky Renault čínskej konkurencii. Ghosn sa v tejto súvislosti objavil aj vo francúzskej štátnej televízii, ale počas rozhovoru nebol schopný povedať jeden jediný dôkaz, ktorý by potvrdzoval uvedené obvinenia. Napokon sa zistilo, že uvedení manažéri boli obeťami vydierania a obvinenia boli vymyslené. Ghosn bol na smiech. Francúzski politici od Ghosna žiadali, aby zo svojej funkcie odstúpil. Nestalo sa tak.
Na 15. výročie spojenectva s Nissanom usporiadal Ghosn veľkú oslavu vo Versailles. Problémom bolo, že oslava sa konala v deň jeho 60. narodenín. Zo 150 pozvaných hostí boli len 3, ktorí pracovali pre Nissan. Zato sa tam objavili jeho blízky priatelia a celebrity. Oslava stála 630 tisíc eur a Ghosn ju zaplatil z peňazí Renaultu a Nissanu.
Zadržaný na letisku
Ghost sa stal z pozície výkonného riaditeľa prezidentom Nissanu. Automobilka za účelom investícií do nových startupov zakladala po celom svete nové spoločnosti. Ich financovanie bolo netransparentné a zložité. Na povrch začali vychádzať podozrenia, že Ghosn z peňazí Nissanu nakupuje domy, vily, jachty či šperky. 19. novembra 2018 ho japonská polícia zadržala na letisku v Tokiu. V Nissane sa začala hra o tróny. Ghosn skončil vo väzbe. Bol umiestnený do malej cely bez okna, v ktorej strávil 130 dní. Sprchovať sa mohol raz za dva týždne, no vypočúvaný bol neustále. Cez deň aj v noci, niekedy aj 8 hodín vkuse, bez prítomnosti svojho advokáta. Napokon bol Ghosn prepustený na kauciu 1 miliardy jenov. Bolo mu zakázané komunikovať so svojou manželkou.
Únik ako z filmu
Cítil veľkú nespravodlivosť, stal sa rukojemníkom krajiny, ktorej 17 rokov slúžil. Z obáv pred nespravodlivým súdnym procesom s pomocou bývalého člena špeciálnych jednotiek z Japonska v bedni na hudobnú aparatúru utiekol. Jeho tím záchrancov využil koniec roka na letisku v Osake, keď sú ľudia z bezpečnostnej kontroly na letisku nahradení dočasným personálom, ktorí nie je tak dobre vyškolený. Ghosn zavretý v krabici prešiel cez letiskovú kontrolu bez toho, aby absolvoval kontrolu pod skenerom.
Nissan od Carlosa Ghosna požaduje náhradu škody vo výške 83 miliónov eur. Michael Taylor, ktorý zorganizoval útek Carlosa Ghosna z Japonska, bol japonským súdom odsúdený na dvojročný trest odňatia slobody. Jeho syn Peter si odsedí 20 mesiacov. Za pomoc pri úteku dostal Taylor od rodiny Carlosa Ghosna podľa japonskej prokuratúry odmenu 860 tisíc dolárov. Dvaja piloti a jeden ďalší zamestnanec tureckej súkromnej leteckej spoločnosti, v lietadle ktorej Ghost utiekol, dostali v Turecku tresty odňatia slobody vo výške štyri roky a dva mesiace za svoju rolu pri Ghosnovom úteku.
Faktom ale zostáva, že počas pôsobenia Ghosna vo vedení Renaultu mala automobilka oveľa lepšie hospodárske výsledky. Kým v roku 2004 predal Renault viac ako 1,6 milióna áut a do konca prvej dekády to bolo vždy nad milión vozidiel, v roku 2020 končil so stratou 7,2 miliardy eur a v roku 2021 predal len 638 tisíc vozidiel. Renault navyše čaká desaťmiliardová investícia do elektrických vozidiel. Ak svoj predaj nezvýši, automobilke hrozia vážne finančné problémy.
