Dojazd elektromobilov. Večne diskutovaná téma. Prečo na papieri prejde toľko, ale v skutočnosti je to o toľko menej? A viete, ako sa v skutočnosti meria ich dojazd?
Množstvo debát o dojazde elektromobilov sa často zvrhne k tomu, aké „reálne“ sú hodnoty, ktoré automobilky pri svojich vozidlách udávajú. V praxi totiž vodiči zaznamenávajú od udávaných hodnôt odchýlky. Tie sú však spôsobené množstvom faktorov, ktoré vlastne automobilky nemôžu úplne predpokladať a predovšetkým ich nemôžu ovplyvniť. Udávajú jednoducho dojazd, rovnako ako pri vozidlách so spaľovacími motormi, na základe normovaného cyklu, ktorý je pre všetkých rovnaký.
Normovaný cyklus WLTP
V minulosti to bol cyklus NEDC, v súčasnosti sa používa testovací harmonogram WLTP, respektíve cyklus WLTC (súčasťou normy WLTP je okrem laboratórneho cyklu WLTC aj cyklus RDE v skutočnej premávke). Nový cyklus bol zavedený hlavne preto, aby udávané hodnoty dojazdu či spotreby lepšie zodpovedali realite, ktorú je šofér schopný dosiahnuť. WLTP tak využíva vyššie rýchlosti (až 135 km/h a vyššiu celkovú priemernú rýchlosť), je dynamickejší a okrem iného aj viac zohľadňuje reálnu hmotnosť auta.
WLTP (Worldwide Harmonized Light Vehicles Test Procedures) je súbor testovacích procedúr, ktoré sa využívajú na homologovanie vozidla. Skladá sa z laboratórneho cyklu WLTC (Worldwide harmonised Light-duty vehicle Test Cycles) a z praktickej jazdnej skúšky RDE. WLTC test trvá 30 minút, v ktorých priebehu auto na valcoch prejde celkovo 23 kilometrov, a to priemernou rýchlosťou 47 km/h. Cyklus má štyri fázy s intenzitou od najnižšej po najvyššiu. Auto pri ňom prekročí rýchlosť 130 km/h a všetko prebieha pri teplote 14 °C. Počíta sa aj spotreba stojaceho vozidla, pričom auto strávi v pokoji 13 % času testu, teda takmer 4 minúty. WLTP navyše počíta s dodatočnou výbavou auta, pre ktorú musí automobilka spotrebu a dojazd buď otestovať alebo kvalifikovane prepočítať. Test podľa metodiky WLTP prebieha s vypnutou klimatizáciou.
RDE
Pod skratkou RDE sa skrýva procedúra zvaná Real Driving Emission, ktorá zisťuje skutočné emisie auta v premávke. Pri meraní RDE teda vozidlo nie je testované v laboratóriu, ale jazdí sa s ním v skutočnej premávke. Vozidlo je vybavené špeciálnym zariadením pre meranie emisií a samotná jazda nemá na rozdiel od laboratórneho cyklu prísne dané pravidlá. Doba jazdy by mala byť 90 až 120 minút, trasa má byť rovnomerne rozdelená medzi rôzne typy komunikácií (mesto, mimo mesta, diaľnica), pričom rýchlosť na diaľnici nemá prekročiť 145 km/h. Pre teplotu vzduchu je povolené rozmedzie 0 – 30 °C, klimatizácia vozidla je pri teste zapnutá, maximálna nadmorská výška počas testu je 700 metrov a celkové prevýšenie na trase nesmie prekročiť 100 metrov. Platí pritom, že spotreba či sledované emisie pri týchto praktických testoch nesmú prekročiť 1,5-násobok hodnôt zistených v laboratóriu. Účelom RDE testov je však primárne zisťovať emisie škodlivín (oxidov dusíka, sadzí a podobne).
Testovací cyklus WLTC však naďalej zostáva laboratórnou záležitosťou. To práve preto, aby bola zaručená vzájomná porovnateľnosť udávaných hodnôt. Ide o to, aby si zákazníci mohli porovnať údaje o dojazde či spotrebe nielen naprieč modelmi jednej automobilky, ale aj medzi vozidlami rôznych značiek. Je vysoko pravdepodobné, že pri porovnaní dvoch modelov bude mať auto s udávaným vyšším dojazdom v cykle WLTP aj vyšší praktický dojazd.