Zimné obdobie mení podmienky aj na slovenských cestách. Vodiči častejšie jazdia po tme a na cestách na nich číha oveľa viac nebezpečenstiev ako v lete – šmykľavá vozovka, sneh, či ľad. Všetky tieto okolnosti zvyšujú nároky na šoférske zručnosti. Čomu by vodiči mali venovať najväčšiu pozornosť, aby bezpečne prišli do cieľa svojej cesty, sme sa rozprávali s Borisom Chlebecom, šéf inštruktorom Centra bezpečnej jazdy, ktoré sa nachádza v areáli pretekárskeho okruhu Slovakia Ring.
Najdôležitejším faktorom, ktorý vplýva na bezpečnosť jazdy v zimných podmienkach, sú pneumatiky. Mnohí vodiči prezúvanie odkladajú do poslednej chvíle, pretože aj začiatkom novembra sme mali teploty nad 10 °C. Treba si ale uvedomiť, že rozdiel medzi výhodami letnej a zimnej pneumatiky je hranica 7 °C. „Na jeseň zažívame prechodné obdobie, počas ktorého v mnohých častiach Slovenska dosahuje ráno teplota vzduchu 0 °C, no poobede sa teplomer môže vyšplhať aj na 15 °C. Napriek tomu je lepšie mať na vozidle obuté zimné pneumatiky, ktoré pri nízkych teplotách nestvrdnú. Radšej budem popoludní počítať s trochu dlhšou brzdnou dráhou, ako by ma na letných pneumatikách mal prekvapiť orosený asfalt.”
Letná pneumatika totiž pod vplyvom chladného počasia v noci stvrdne, čím razantne stratí priľnavosť a stáva sa nebezpečnou. „Mierne mokrá vozovka je niekoľkokrát šmykľavejšia ako vozovka po hustom lejaku. Preto našim klientom odporúčame obuť zimné pneumatiky skôr, aby ich neprekvapili studené rána,” vysvetľuje Chlebec.
Ako používať celoročné pneumatiky
Motoristi v Bratislavskom, Nitrianskom alebo Trnavskom kraji čoraz častejšie siahajú po celoročných pneumatikách. Robia tak najmä z ekonomických dôvodov, na prezúvaní tak dokážu ušetriť aj sto eur, no aj niektorí výrobcovia sériovo montujú na vozidlá celoročné pneumatiky. „Ako inštruktori bezpečnej jazdy celoročné pneumatiky neschvaľujeme. Je to ako chodiť celý rok v poltopánkach – v lete v nich bude teplo, v zime zasa hrozí omrznutie prstov. Dôležité je mať správne obutie pre dané obdobie, aby sa čo javiac zvýšila bezpečnosť jazdy.” Napriek tomu Chlebec pripúšťa, že celoročné pneumatiky prešli obrovským kvalitatívnym vývojom a v regiónoch, kde nie je potrebné využívať všetky benefity zimných pneumatík, ako je priľnavosť na snehu, sú racionálnym ekonomickým variantom.
„Ak už niekto chce siahnuť po celoročných pneumatikách, mal by si vybrať tie najlepšie, aké na trhu sú. Zároveň im treba prispôsobiť jazdný štýl a uvedomiť si, že ide o veľký kompromis – v lete nebude celoročná pneumatika taká dobrá ako letná a v zime taká dobrá ako zimná. Jednoducho, treba s nimi jazdiť pomalšie.” Chlebec tiež pripomína, že priľnavosť pneumatík nerobí jej dezén, ale z 80 % zmes, z ktorej je zložená.
Konštrukcia celoročnej pneumatiky je navrhnutá tak, aby mala tvrdé boky, ktoré zabránia prílišnému opotrebovaniu v lete, no zároveň zmes pri nízkych teplotách nestvrdne. Experti z nemeckého autoklubu ADAC hovoria, že celoročné pneumatiky by mali voliť vodiči, ktorí za rok nenajazdia vysoký počet kilometrov, nejazdia často po diaľniciach a s vysokým zaťažením vozidla. Pneumatiky by ste mali vymeniť, keď hĺbka dezénu klesne pod 4 mm. Ak zistíte, že máte pneu s rôznou hĺbkou dezénu, tie lepšie by mali ísť na zadnú nápravu, ktorá zohráva kľúčovú úlohu v stabilite vozidla.
A pneumatiky majú svoju životnosť
Každopádne, mať na vozidle pneumatiky v dobrej kondícii je dôležitejšie, ako samotná značka pneumatík. Nie všetci si to však uvedomujú, čo Chlebec kritizuje. „Na parkoviskách pri obchodných centrách mnohokrát vidím drahé autá, ale keď sa pozriem na ich pneumatiky, sú úplne zjazdené. Netreba si v zime kupovať tie najdrahšie pneu. Je dôležitejšie mať radšej nové pneumatiky s hlbokým dezénom, hoci aj lacnejšej značky, ako mať drahé pneumatiky a potom na nich jazdiť do posledného milimetra.”
Brzdná dráha na snehu sa výrazne predlžuje, niekedy až štvornásobne. „Tam, kde vozidlá s dobrým stavom pneumatík na suchu zabrzdia z rýchlosti 50 km/h na desiatich metroch, tak na ujazdenom snehu to bude okolo 40 metrov.” Inštruktor tiež varuje pred vysokou rýchlosťou. „Stačí malé zvýšenie rýchlosti a brzdná dráha vozidla sa na snehu dramaticky predlžuje. Už len keď zrýchlim z 50 na 60 km/h, tak musím počítať s tým, že moja brzdná dráha bude nie 40, ale 60 metrov.”
Aká brzdná dráha to presne bude, závisí od kvality pneumatík. Kým v lete na suchej vozovke je dôležitejšie vedieť rýchlo a razantne brzdiť, v zime na klzkom povrchu je rozhodujúcim faktorom kvalita pneumatík. Čím bude mať vozidlo obuté lepšie pneumatiky s hlbším dezénom, tým bude brzdná dráha kratšia. Platí to aj v prípade asistenčných systémov ako ABS alebo ESP. „Elektronický stabilizačný systém nie je nejaká božia ruka, ktorá vozidlo chytí zhora a položí ho tam, kam chceme. Aj elektronika pracuje len tak efektívne, do akej miery jej to dovolí priľnavosť pneumatík.”
Uvedomenie, s akým autom po akej ceste práve idem
Boris Chlebec tiež pripomína, aby vodiči vnímali, akým asfaltom práve prechádzajú. „Nie je jedno, na akom podklade vozidlo brzdí. Každá vozovka je vyrobená z iného materiálu. Na vysoko kvalitnom abrazívnom asfalte bude brzdná dráha kratšia ako na asfalte, ktorý je hladký alebo na rozbitej okresnej ceste plnej výmoľov, kde sa musia prenášať sily pruženia a stráca sa efektivita brzdnej sily.”
Chlebec tiež vyvracia mýty o super schopnostiach vozidiel s náhonom na všetky štyri kolesá. Tie považuje za dobré len v prípade jazdy do kopca, no už pri jazde z kopca musí mať vodič na pamäti špecifické vlastnosti pohonu 4×4. „Pri vyhýbacom manévri pri jazde z kopca pohon všetkých kolies vodičovi nijako nepomôže. Takéto vozidlo má vyššiu hmotnosť, špeciálne na zadnej náprave, klesá tým ovládateľnosť. V krízovej situácii sa vozidlo s pohonom 4×4 bude správať z fyzikálneho hľadiska úplne identicky ako ktorékoľvek iné. Pri každom vozidle si treba uvedomiť, čo má obuté, aký má pohon, a prispôsobiť tomu jazdný štýl daným podmienkam na ceste.”
POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE
