Vodičovi za volantom dopraje nostalgický zážitok z jazdy a ľuďom pomáha zbližovať sa.
V Bytči pri sobášnom paláci sa stretávame s Františkom Michálkom, jedným z členov Klubu historických vozidiel Považia. František je nadšencom automobilov značky Škoda. Jeho prvým veteránom sa stala Škoda Octavia Super z roku 1961. Už vtedy však túžil po jedinom sériovo vyrábanom roadsteri, ktorý Škoda vyrobila v povojnovom čase.
Felicia druhej série
Konkrétne táto Felicia pochádza z druhej série vyrábanej od roku 1960. Rok predtým bola uvedená prvá séria vychádzajúca z prototypu Škoda 450. Ten bol vyvíjaný tajne. Keď sa o projekte dozvedel štátny podnik, nasadili vlastného konštruktéra a meno auta zmenili na Feliciu. Charakteristickým rozdielom medzi prvou a druhou vyrábanou sériou bolo, že Felicie prvej série mali predný nárazník vcelku, zatiaľ čo kusy z druhej série používali nárazník v strede rozdelený mriežkou chladiča prezývanou aj žralok.
Felicií druhej série bolo vyrobených približne 4200 kusov. Prevažná časť z nich (okolo 70 %) skončilo v exporte a putovali do západného Nemecka, Kuby, Panamy či Afriky. Automobil sa v tom čase predával za 42-tisíc československých korún. Keďže u nás zostalo len málo kusov, ide o veľkú vzácnosť.
O rok neskôr dostala Felicia ďalšie úpravy. Novšie kusy už majú krídelká, nádrž plnenú zboku a nie zhora, palubnú dosku čalúnenú koženkou, radenie presunuté zo stĺpiku riadenia na stredový tunel či inak tvarovanú prístrojovú dosku. To sú však detaily, vďaka ktorým je Felicia z roku 1960 skutočný originál. Františkovi vyhovuje radenie na volante, ktoré je mimoriadne komfortné či krásne lakovanie palubnej dosky vo farbe karosérie.
Plátenná aj pevná strecha
Modely prvej série mali vzadu odpruženie listovými perami, kusy vyrábané v druhej sérii prešli na vinuté pružiny vpredu aj vzadu ukotvené o tlmiče. Vpredu je uložený radový štvorvalec s dvojkarburátorom a výkonom 50 koní. Krútiaci moment prenáša prostredníctvom kardanu na zadnú nápravu štvorstupňová manuálna prevodovka. Štandardne boli Felicie osadené látkovou strechou s trubkovým rámom, no v polovici výrobného cyklu sa začala dodávať aj pevná strecha typu hard top. Zloženie plátennej strechy trvá dvoch osobám asi 2 minúty, prestavba do stavu hard top už je záležitosť na dobrú polhodinku. Strecha sa vyrábala v dvoch farebných verziách – pre tmavšie farby karosérie bola určená biela strecha a pre svetlejšie sa robila jahodovo červená.
Lov za náhradnými dielmi
František Michálek mal veľmi konkrétnu predstavu o svojom vysnívanom aute. Ideálny kus našiel až v roku 2016. Samozrejme, Felicia nebola v top stave, takže začal kolotoč zháňania dielov. Vozidlu chýbala práve jeho kompletná špecifická maska chladiča. Na plech, ktorý sa nachádza za veľkých chrómovým krytom, čakal 2 roky, kým mu ho jeden starší remeselník vyklepal. Aj vnútorné rebrovanie je vyrobené ručne z nerezového plechu.
Zohnať náhradné diely je čoraz ťažšie. Škoda totiž nemá oddelenie historických vozidiel ako možno nejaké iné značky. Disponuje iba múzeom, v ktorom sa dajú prísť pozrieť exponáty a získať literatúra, v ktorej sú uvedené podrobné parametre k jednotlivým vozidlám. Náhradné diely sa tak zháňajú na inzertných portáloch, fórach a zrazoch. Práve na nich sa stretáva komunita ľudí, ktorá má k veteránom blízko. “Zrazy sú dobrým zdrojom kontaktov k získaniu náhradných dielov, pretože človek povie, že mal doma také alebo onaké auto a ešte mu zostali nejaké diely. To, čo je pre jedného už prakticky nepoužiteľné, sa môže zísť niekomu inému, kto taký diel dlho hľadá,” hovorí Michálek.
Veľa ľudí v komunite sa venuje výrobe replík, pretože zohnať originálny diel sa nepodarí vždy. “Ja som za to, aby sa na vozidlo nainštalovala radšej replika, ako by som tam mal dať iný diel, ktorý nepatrí do danej série.” Michálek sa snaží vždy dostať vozidlo do takého stavu, v akom bolo pôvodne vyrobené. “Niektoré diely sú dostupné ľahšie, niektoré sa zháňajú ťažko. Ľudia ešte v 90. rokoch skúpili z Mototechien celé sklady dielov a doteraz ich predávajú.”
Starať sa o veterán vyžaduje veľa času
Veteranistov môžeme deliť na dve základné skupiny. “Prvú skupinu tvoria tzv. užívatelia veteránov. Tým autíčko niekto pripraví a oni sa len odvezú. Nie každý je totiž zručný a vie si všetko opraviť. A v druhej skupine sú ľudia, ktorí si autá robia sami, venujú tomu veľa času a úsilia.” Pripraviť veterán na sezónu alebo na samotnú jazdu je totiž úplne niečo iné, ako autá súčasnosti. Približne každý rok až dva treba prekontrolovať tesnosť brzdových valčekov a nastaviť čeluste pre dosiahnutie optimálneho brzdného účinku. V prípade potreby ich treba ošetriť od hrdze a vymeniť gumičky. Dosť starostí robí veteránistom bezolovnatý benzín s vysokým obsahom biozložiek, nakoľko olovo slúži u starších motorov na mazanie ventilových sediel. “Preto pridávam do benzínu náhradu olova.” Ďalej treba pravidelne čistiť karburátor, meniť olej, doplniť vodu v chladiči, dohustiť pneumatiky či dotláčať vazelínu do rôznych čapov na nápravniciach.
Vzťah k autu má celá rodina
František Michálek zvykne počas sezóny najazdiť so svojimi veteránmi okolo 1000 km. “Na zrazy si väčšinou auto beriem na vozíku a vozím sa s ním počas samotného podujatia. Mojím autám venujem veľa času, a preto mi je ľúto ich zbytočne “drať” na prejazdoch do miesta konania akcie. Aj keď napríklad Felicia pokojne zvládne vyvinúť rýchlosť aj 130 km/h, pre tak staré auto to už je veľká záťaž, radšej s ním jazdím okolo rýchlosti 60 km/h. Človek potom inak vníma okolie, všimne si veci, ktoré by inak vo vyššej rýchlosti vôbec nezaregistroval.” Na svoje autá však nie je sám, záujem na tomto koníčku má celá rodina, vrátane jeho syna, ktorý mu pomáha aj v dielni. “Teším sa, že vzťah k veteránom si našla aj manželka s dcérou. Ak by sme chodili na výlety iba my chlapi, neprinášalo by to ten správny pôžitok, ale takto je to perfektné.”
Ľudia spomínajú na svoju mladosť
Samotné auto prekonáva medzi ľuďmi bariéry, pôsobí ako malé šteniatko. Len počas nášho krátkeho fotenia sa pri ňom pristavilo hneď niekoľko ľudí, zväčša tých starších. “Keďže auto pochádza z roku 1960, tak ľudia ktorí majú dnes okolo 50-60 rokov, to auto veľmi dobre poznajú. Buď na ňom jazdil dedko alebo rodičia, čiže tá generácia s ním strávila nejaký čas. Keď chodíme aj v rámci nášho klubu na cesty s autami z 30. rokov, tak ľudom sa tie autá veľmi páčia, ale nie sú im až také známe. Naopak, s autami zo 60 a 70. rokov sa im vynárajú spomienky z detstva. Spomínajú, čo všetko s nimi zažívali. Keď jazdíme s nákladnými vozidlami, tak chlapi spomínajú, že na tom som jazdil na vojne, iný povie ja som s tým pracoval, je to príjemné, ľudia aspoň na chvíľu zabudnú na svoje bežné starosti.”
František sa snaží auto udržiavať na bežných bielych značkách, aj keď to znamená, že Felicia musí každé 2 roky chodiť na STK. To si vyžaduje pravidelnú údržbu a špeciálnu starostlivosť najmä o brzdový systém. “Ovalita bŕzd môže byť do 30 %, čo sa dá dosiahnuť, naposledy vykazovalo auto 20 %.”
Veteran Tour Manín
Predstavenie tejto krásnej Felicie je zároveň pozvánkou na 18. ročník Veterán Tour Manín, ktorý sa koná od 7. do 9. júna. Centrom zrazu historických vozidiel bude horská oblasť Podjavorník nad obcou Papradno na Považí. Hlavný program je pripravený na sobotu 8. júna, kedy historické vozidlá prídu do Považskej Bystrice, stáť budú pred nákupným centrom M Park, následne sa vydajú do kúpeľov Nimnica, k sobášnemu palácu do Bytče aj k obecnému úradu Brvnište, aby prešli cez Manínsku tiesňavu do cieľa v Podjavorníku. Najväčším lákadlom zrazu bude Praga RND autobus z roku 1952 používaná ako medzimestská linka pre 24 cestujúcich. Zoznam všetkých prihlásených vozidiel nájdete TU. Ak sa podujatia budete chcieť zúčastniť v sobotu 8. júna, nezabudnite si vybaviť voličský preukaz, pretože v tento deň sa konajú eurovoľby.
