Ďalším trendom je v súčasnosti inštalácia fotovoltaických panelov na strechy čerpacích staníc. Využívate na svojich čerpacích staniciach fotovoltaické panely aj vy? Ak áno, koľko percent spotreby sú schopné vám pokryť?
Prevádzka čerpacej stanice je vysoko energeticky náročná. Zároveň je čerpacia stanica legislatívne zaradená medzi stredný zdroj znečistenia ovzdušia a životného prostredia. A možno by laik nečakal, že i čerpacia stanica môže využívať fotovoltaiku vo svoj prospech. Ale je to tak, naša sieť začala s inštaláciou fotovoltaiky už v roku 2022 ako jedná z prvých, ak nie vôbec ako prvá sieť na Slovensku.
Aktuálne fotovoltaiku využívame na šiestich čerpacích staniciach s celkovým počtom 759 panelov. Úspora sa odlišuje podľa energetickej náročnosti konkrétnej prevádzky, ale v priemere sa pohybuje niekde medzi 20 – 35 %. Ročne týmto znížime našu uhlíkovú stopu o viac ako 125 ton CO2.
Susedné Česko je nepísaným kráľom v počte čerpacích staníc na obyvateľa. Potrebuje aj Slovensko viac čerpacích staníc?
Áno, Česko je známe svojou hustou sieťou čerpacích staníc. Nepoznám síce presné čísla, ale tuším, že je tam asi trikrát viac čerpacích staníc ako u nás. Treba ale povedať, že aj u nás rastie počet čerpacích staníc, hoci nie takým tempom ako u susedov. Je to z časti ovplyvnené aj tým, že Slovensko nie je takou tranzitnou krajinou ako Česko a zároveň existujúca diaľničná sieť na Slovensku ani nenaznačuje, že by Slovensko takou tranzitnou krajinou chcelo byť.
Určite dôležitým faktorom v Česku je aj samotná hustota veľkoskladov pohonných hmôt, čo má pozitívny vplyv na distribučné náklady a, samozrejme, aj na marže produktov a ich predajnú cenu. Priestor na rast počtu čerpacích staníc na Slovensku určite je. Paradoxne, otázka skôr znie, či na Slovensku čerpacie stanice nerastú pomalším tempom v pomere k rastu počtu áut na fosílne palivá, ako rastie počet nabíjacích staníc k pomeru rastu počtu elektrických vozidiel. Jednoznačne, na svoju príležitosť čaká rast siete diaľničných čerpacích staníc. S budovaním diaľnic okolo Bratislavy, Ružomberka, Lučenca, Košíc alebo Prešova sa otvorí priestor pre veľké odpočívadlá s čerpacími stanicami, ak dovtedy nebudeme všetci jazdiť na elektromobiloch. Na druhej strane treba spomenúť aj ekonomické prostredie a byrokratické prekážky, ktoré nepomáhajú investíciám do budovania nových čerpacích staníc.
Čo by štát v oblasti legislatívy pre čerpacie stanice mohol zlepšiť?
Na Slovensku platí príliš prísna legislatíva, ktorá reguluje pôsobenie čerpacích staníc na trhu. Obzvlášť prísna je legislatíva ohľadne životného prostredia. Napríklad Česko je v tomto smere benevolentnejšie. Nechcem tým naznačiť, že ochrana životného prostredia nie je dôležitá, ale vidíme priestor v znižovaní frekvencií rôznych skúšok tesnosti v podstate kompletného potrubného systému čerpacej stanice, ktoré v sebe nesú obrovské bremeno nákladov.
Sektor čerpacích staníc trpí tiež chorobou častých legislatívnych zmien, ktorým sa musí trh prispôsobovať veľmi rýchlo. Vôbec alebo málo sa prihliada k faktu, že čerpacie stanice sú súčasťou kritickej infraštruktúry a musia zabezpečovať svoj servis aj v krízových časoch ako bola napríklad pandémia. Málokto si uvedomuje vplyv miezd, víkendových a nočných príplatkov, ktoré majú obrovský vplyv na nákladovosť prevádzky. Všetky spomínané faktory v podstate odpovedajú na to, prečo je napríklad tovar na čerpacej stanici drahší ako v supermarkete. Na jednej strane sa na čerpacej stanici nepredá toľko tovaru ako v supermarkete, ale musíme zarobiť na náklady, s ktorými sa žiadny supermarket nestretáva.
