Často sa diskutuje o daňovom zaťažení palív. Je nastavené správne?
Treba si uvedomiť, že na cenu pohonných hmôt má najväčší vplyv spotrebná daň a DPH, ale netreba zabúdať ani na náklady za prepravu pohonných hmôt z terminálu na čerpaciu stanicu. V rámci daňovej politiky patríme v regióne medzi najdrahšie krajiny. Samotná zmena DPH na prelome rokov znamenala rast cien palív okolo 0,04 €/liter. Dnes Slovensko dopláca na túto situáciu a je cítiť presun firemnej klientely do Čiech, čím slovenské čerpacej stanice strácajú. Určite by trhu prospelo zníženie cien pohonných hmôt, ktoré je však možné uskutočniť len zmenou daňovej politiky.
Veľmi dôležitý fakt je ten, že trh s palivami funguje na princípe fixnej marže, čo inými slovami znamená, že čerpacia stanica zarobí z jedného predaného litra paliva rovnako, či by stálo 1,10 alebo 1,75 €. Pohyb cien sa odvíja hlavne od svetového trhu. Zároveň na cenotvorbu v neposlednom rade má vplyv aj logika výpočtu, keď sa DPH pripočítava k cene produktu so spotrebnou daňou, kde sa už v praxi môžeme hrať so slovným spojením dvojité zdanenie.
Určite spravodlivejšie by pre spotrebiteľa bolo, ak by sa spotrebná daň pri cenotvorbe prirátavala až na koniec k výslednej cene s DPH. Ale tento princíp platí všeobecne aj na alkohol alebo tabakové výrobky. Všetko má svoje plusy aj mínusy. Pri akejkoľvek zmene spotrebnej dane smerom nadol by štát prišiel o významný príspevok do štátneho rozpočtu. Na druhej strane by Slovensko mohlo byť zaujímavejšie pre tranzitujúcu klientelu a tankovacích turistov.
Veľmi negatívne vnímame aj daň z transakcií, ktorá svojou podstatou pôsobí podobne ako DPH ako nepriama daň. Je nereálne znášať tieto náklady v plnej miere vo vlastnej réžii. Sektor čerpacích staníc, ktorý čelí výzvam v podobe elektromobility, zvyšovaniu mzdových nákladov a cien energií nemôže sám pohltiť ďalší neočakávaný náklad v podobe dane z transakcií. Naprieč Slovenskom a naprieč odvetviami sa tento náklad nutne prejaví v cene tovarov a služieb. Veľká škoda, že zákazníci na Slovensku nevidia alebo nevnímajú makroekonomické pozadie trhu a zvyšovanie cien je vnímané len ako dôsledok zvyšovania ziskovosti podnikateľských subjektov. Oblasť predaja pohonných hmôt je exemplárnym príkladom odvetvia, kde konečná cena produktu je výsledkom fiškálnej politiky štátu.
Sú čerpacie stanice na Slovensku konkurencieschopné v porovnaní s inými krajinami nášho regiónu? V čom máme navrch a v čom zaostávame?
Konkurencieschopnosť veľmi závisí od predajných cien, v čom jednoznačne slovenské čerpacie stanice veľmi zaostávajú oproti okolitým krajinám. Čo sa týka služieb, myslíme si, že naša čerpacia stanica TANKER Čaradice na R1 spĺňa najprísnejšie kritériá nielen v regióne strednej Európy. Slovensko má obmedzený potenciál ponúkať výnimočné pumpy. Tak ako som už spomenul, nepovažujem Slovensko za úplne tranzitnú krajinu a okrem toho sme malá krajina, ktorú tranzit prejde za menej ako jeden deň, možno v smere Ukrajina – Česká republika to môže trvať o niečo dlhšie, ale nie je tu potenciál na budovanie obrovských odstavných čerpacích staníc pre tranzit.
Z tohto pohľadu je naša čerpacia stanica TANKER Čaradice na R1 ako jedna z mála čerpacích staníc na Slovensku konkurencieschopná akejkoľvek čerpacej stanici v rámci EÚ. Na Slovensku však nájdeme i menšie čerpacie stanice s vysoko postavenou latkou, ale nájdeme aj väčšie čerpacie stanice, kde sa dá latka veľmi ľahko preskočiť. Slabou stránkou tranzitných čerpacích staníc je určite jedlo. Takmer všade vo svete sa na čerpacej stanici najete z polotovarov. Preto sme sa rozhodli koncept na Čaradiciach založiť na čerstvých surovinách, čím sme sa stali výnimočnými. Vo všeobecnosti si myslím, že čerpacie stanice u nás sú čistejšie ako v okolitých krajinách, čo môže byť spôsobené aj ich menšou vyťaženosťou. Určite sa ešte potenciál na zlepšovanie kvality ukrýva aj v obsluhe.
Aká je situácia s personálom čerpacích staníc? Darí sa vám nachádzať dostatok zamestnancov?
Dlhodobo je situácia s personálom poplatná dobe. Segment čerpacích staníc je jednoducho spojený s fluktuáciou bez ohľadu na sieť. Zároveň, kto okúsi “pumpárčinu”, tak ľahko sa jej nechce vzdať, čiže na trhu je skupinka ľudí ktorí pracujú v segmente čerpacích staníc a v podstate kolujú medzi značkami. Je to práca, ktorá si vyžaduje i nočnú prácu, prácu s peniazmi, tovarom a samozrejme s ľuďmi – zákazníkmi, čo je asi najväčšia komplikácia. Často sa stáva, že frustrovaní zákazníci svoje nálady riešia práve na obsluhe. Na pracovnom trhu sa objavujú aj občania Ukrajiny, s ktorými zatiaľ nemáme skúsenosti, ale registrujeme ich záujem o prácu. Samozrejme, platí, že ľudí na trhu práce je nedostatok.
