Test Mitsubishi Outlander 2.0 MIVEC Instyle+, víkendový chalupár

Prednedávnom sa nám dostalo do rúk modernizované Mitsubishi Outlander. Tretia generácia tohto SUV prešla minulý rok modernizáciou, ktorú potrebovala už ako soľ. Čím dokáže osloviť auto, ktoré od roku 2013 neprešlo medzigeneračnou zmenou?

Svojou veľkosťou a dizajnom vytvára Outlander akýsi medzistupeň medzi mestským ASX a terénnym L200. Aktuálna generácia, ktorú sme testovali, je už nejaký ten rok na trhu, no určite nevyzerá zastaralo. Minuloročný facelift obohatil toto SUV o nový dizajn prednej masky, mriežky chladiča a diskov, predné Bi-Led svetlomety, nový dizajn sedadiel či výduchy klimatizácie pre zadných pasažierov. Menej očividnou zmenou je zvýšená tuhosť karosérie vďaka lepeným spojom, vylepšené tlmiče či brzdy. Počas nášho týždňového testu sme sa detailne pozreli na interiér, exteriér a hlavne jazdné výkony tohto auta. Náš kúsok niesol označenie 2.0 MIVEC 4WD CVT Instyle+. To znamená že mal maximálnu možnú výbavu s metalízou a pár doplnkami navyše.

História

Prvá generácia Outlanderu sa začala vyrábať už v roku 2001 a, povedzme si na rovinu, nie je to auto, ktoré by priťahovalo udivené pohľady. Zvonku neohrabané, vnútri japonské. Podľa môjho skromného názoru vynikalo hlavne (alebo iba?) pohonným ústrojenstvom. Niektoré modely boli dostupné s legendárnym motorom 4G63 známym z pretekárskych áut Lancer Evolution, iné s jeho variáciami. Prepracovaný bol aj pohon všetkých štyroch kolies, ktorý pracoval s dvoma otvorenými diferenciálmi na nápravách a stredovým diferenciálom s viskóznou spojkou.

Od momentu, kedy dorazili prvé kúsky Outlanderu do predajní uplynulo už skoro dvadsať rokov a bolo predaných vyše milióna kusov celosvetovo (z čoho približne 10% v rodnom Japonsku). Výška predajov a politika v krajine vychádzajúceho slnka sa pri Outlanderi odrazili hlavne na dizajne a veľkosti motorov. Zatiaľ čo nemecké automobilky dávali a naďalej dávajú do SUV tejto veľkosti bez problémov aj troj- či štvorlitrové agregáty, Outlander bol vždy na “starom kontinente” dostupný len s dvojlitrovými štvorvalcami.

Všetky generácie Outlanderu vynikali svojou priestrannosťou, ovládateľnosťou a hlavne pohonom všetkých štyroch kolies, ktorý je veľmi podobný tomu, ktorý používalo oddelenie Mitsubishi Racing. Aktuálna generácia prišla na trh v roku 2013 a osobne si myslím, že sa jedná o vizuálne najkrajší Outlander. Táto generácia so sebou priniesla nižšiu hmotnosť, vyššiu tuhosť karosérie a mnoho elektronických jazdných asistentov, ktoré chýbali tej predošlej.

Exteriér

Chrómové doplnky zakomponované do prednej masky vozidla zapôsobia na okoloidúcich už na prvý pohľad. Spolu so zvyškom masky reprezentujú akýsi prechod či zmenu európskych SUV, ktoré sa chcú čoraz viac ponášať na tie americké. Oproti konkurencií je kompozícia masky jedinečná, no za celý týždeň som nevedel prísť na chuť čiernej časti pod logom značky. Praktické oplastovanie vynikne najviac pri pohľade z boku, kde je doplnené sivými lištami.

Spätné zrkadlá sú nadpriemerne veľké, no všimnete si to až keď nastúpite a nebudete mať potrebu s nimi vôbec manipulovať. Pri ich detailnejšom prezeraní zistíte, že zo spodku oboch zrkadiel sú nainštalované kamery. Nie som si istý, či je to priam najvhodnejšie miesto pre ne a časom ich nezasiahne nejaký nešťastne odrazený kamienok. Zadnej časti dominujú veľké svetlomety prepojené chrómovou lištou, menšie krídlo na veku piatych dverí a, opäť, plastová ochrana nárazníku.

Ako sa v ňom sedí?

Počas testu vo mne interiér neustále budil zmiešané pocity. Ako prvé musím podotknúť, že sedadlá mali celokožené čalúnenie krémovej farby. Už len pozerať na ne je veľmi príjemné, tak isto ako predstava o ich každodennom používaní. Ich nový dizajn zaručuje veľké pohodlie aj pevnejším postavám, menší ľudia v nich budú cítiť trochu vôle. Na krátke jazdy v meste a okolo mesta sú úplne skvelé, avšak na diaľnici mi začali chýbať ergonomické prvky (napríklad bedrová opierka). Auto bolo v plnej výbave, čiže šoférova sedačka bola elektricky nastaviteľná v štyroch smeroch, no na moje prekvapenie spolujazdec touto funkciou nedisponoval. Na čo sa však sťažovať nik nemôže je priestor v oblasti ramien, hlavy a nôh. Tu nebude tesno nikomu (občas som mal dokonca chuť si na nich na istý čas zdriemnuť).

A čo zadný pasažieri?

Veľmi podobne (ba možno aj trochu lepšie) sú na tom pasažieri na zadnej lavici. Presne ako vpredu, ani tu nie je núdza o miesto na nohy, ramená, či hlavu. Ak sa šofér so spolujazdcom trochu uskromnia, ostatní pasažieri si môžu užívať miesto na nohy porovnateľné s niektorými luxusnými limuzínami. Človek vysoký 185 centimetrov má dosť miesta na nohy aj vtedy, keď má šofér sedadlo posunuté najviac dozadu ako to ide. Komplikácie nastanú vtedy, keď budú vzadu sedieť traja dospelí. Nie je to až tak stredovým tunelom či nedostatkom už spomínaného miesta na ramená – všetko má na vine stredný bezpečnostný pás. Kým je zámok schovaný pod lavicou je všetko v poriadku. Prvé komplikácie nastanú pri vyberaní, kedy musíte nadvihnúť všetky sedáky. Následne keď je už vytiahnutý, trčí von približne 10 centimetrov bez akejkoľvek možnosti ohnúť alebo prispôsobiť jeho držiak. Preto odporúčam na strednom sedadle prevážať hlavne deti. Dve núdzové sedadlá ktoré sa vyberajú páčkou v kufri pojmú dvoch dospelích na spôsob “žaby” (skrčené kolená aj hlava), ale deťom budú stačiť. Tiež sa mi páčila možnosť posúvať vpred a vzad a nakláňať zadné sedadlá. Komfortu prispievajú aj dva výduchy klimatizácie v stredovom tuneli, ktoré dostanete iba v modernizovanom modeli.

Interiér

Možno sa pýtate – Ako je na tom interiér? Odpoveď na túto otázku pri Oulanderi nie je jednoznačná.  Vyššie spomenutá koža je veľmi fajn, rovnako aj to, že je ňou potiahnutá celkom hlboká lakťová opierka. Pozitívny dojem pretrváva aj vďaka príjemnému volantu s užším vencom, na ktorom sa dá jednoducho ovládať adaptívny tempomat a mnoho iných vecí.

Budíky sú jednoduché a prehľadné, no trochu tlaku na palubovú dosku nad nimi s nimi ľahko pohne. Naopak, stredová konzola je veľmi solídna a okrem radiacej páky, držiakov na nápoje a veľkého tlačidla 4WD tu veľa nenájdete. Veľkým sklamaním bolo pre mňa miestami spracovanie niektorých častí. Napríklad dverové držiaky na fľaše sú až príliš ohybné a kvalitu plastu z ktorého sú vyrobené by som prirovnal, s prepáčením, k čínskym hračkám. Nekvalitné plasty kompenzuje skvelé stereo od americkej firmy Rockford Fosgate.

Aj napriek celej emočnej sínusoide, ktorou som si prešiel po istom čase strávenom v interiéri, na mňa auto stále pôsobilo jedinečnou atmosférou. Možno to pri navrhovaní dizajnéri ani nemali v pláne, no vďaka veľkým hranatým gombíkom rovnakého tvaru po celej palubovej doske, tlačidlu 4WD, veľkým spätným zrkadlám a výške posedu som niekedy zabudol, že sedím v radovom SUV. Tieto prvky spolu s pohonom 4×4 vo mne vyvolávali dojem, že naozaj sedím v offroadovom vozidle. Dokonca aj jediné dva USB porty v celom vozidle sú zaslepené krytkou rovnakého tvaru.

Veľký kufor pre veľkú rodinu

Na batožinový priestor pri tomto vozidle sa sťažovať nedá. Jeho papierový objem je 477 litrov, po vysunutí druhého radu sedadiel vpred 591 a so sadou na rozšírenie až 667 litrov. Touto sadou naše vozidlo vybavené nebolo a navyše z priestoru uberal miesto subwoofer. Celkovo je manipulácia s batožinou jednoduchšia vďaka automatickému otváraniu veka kufru, viacerým úchytným bodom a sieti. Milo prekvapí aj liter motorového oleja pod dvojitým dnom, či zdvihák v stene kufru.

Nerozumiem len logike dvoch polôh uchytenia plata, keď naň nie je vyhradené miesto na odloženie. Takže ak prepravujete vyššie predmety a zabudnete ho vyložiť, rátajte s tým, že vám bude lietať po kufri. Rovnako je to aj s príplatkovými gumenými koberčekmi. Sú veľmi praktické ak v aute nosíte špinavé predmety alebo domácich miláčikov, no na vytiahnutie tretieho radu sedadiel musíte gumový koberček z kufru vybrať. Následne je ho veľmi ťažké dať naspäť (v setupe so 7 sedadlami), pretože nie je veľmi ohybný. V tomto prípade by som určite zvážil buď textilné koberčeky alebo päťmiestnu verziu. V oboch prípadoch nebudete mať o miesto núdzu 🙂 .

Postačí si s dvojlitrom?

Áno, autu tejto veľkosti dvojlitrový motor stačí. Nie však ten, ktorý pracoval pod kapotou nami testovaného modelu. Jednalo sa o benzínový atmosférický dvojliter s označením MIVEC, ktorého maximálny výkon je 110kW a 195Nm. Motor je v nízkych otáčkach tichý a kultivovaný, no neustále musel bojovať s enormnou váhou vozidla (1 600 kilogramov). Po približne 750 “novinárskych” kilometroch sa mi podarilo dosiahnuť kombinovanú spotrebu na hodnote približne 8,5 litra na 100 kilometrov. Peňaženke najpríjemnejšiu hodnotu sa mi podarilo namerať na okresných cestách, kde som vďaka adaptívnemu tempomatu a ECO režimu jazdil za 7,5 litra. Ak si plánujete zaobstarať najnovší Outlander, vrelo by som vám odporučil požiadať o model vybavený adaptívnym tempomatom. Funguje totiž bezchybne a vďaka nemu je jednoduchšie jazdiť “na spotrebu”.

Diaľnica ma nechala na hodnote 9,2 litra pri rýchlosti 110km/h, no pri 130-ke motor potreboval o celý liter navyše. Samozrejme, všetko záleží od nohy. Keď človek nekontroluje čísla na palubnom počítači a jazdí s premávkou, spotreba sa môže ľahko vyšplhať až na 11 či 12 litrov. To však nie je všetko. Ak si myslíte, že motor mal pri vysokých otáčkach dobrú dynamiku ste na omyle. Pri pripájaní či predbiehaní je ohromne cítiť absenciu turbodúchadla v systéme. Kým auto zrýchľuje, bezstupňová prevodovka CVT drží vyššie otáčky, čo mi prišlo časom dosť otravné. Akonáhle prestanete zrýchľovať a ustáli sa vám rýchlosť, otáčky klesnú a vy ďalej pokračujete v kultivovanej jazde.

Má teda táto pohonná sústava vôbec nejaké výhody oproti nafte či hybridu? Pár by sa našlo. CVT-čko potrebuje na rozbeh citeľne menej plynu než dvojspojkový automat, čo je dobré hlavne v mestskej premávke. Auto zareaguje na plyn rýchlejšie a vy nemusíte čakať kým prekoná turbodieru. Z dlhodobého hľadiska sa jedná o spoľahlivý motor, na ktorom okrem pravidelnej údržby veľmi pravdepodobne nevypovie službu veľa dielcov.

Test Abarth 595 Competizione, bojovník s dušou dravca

Veľký = Nemotorný?

Popri všetkých negatívach týkajúcich sa pohonnej sústavy je tu našťastie dosť pozitív, ktoré vám niekedy zanechajú úsmev na tvári. V prvom rade musím vyzdvihnúť riadenie a kontrolovateľnosť vozidla. Riadenie je presné a patrične ostré. V zákrutách si preto auto nevyžaduje veľa práce s volantom. Ten, na moje prekvapenie, dáva vodičovi jasnú spätnú väzbu o každej nerovnosti na ceste. Netreba však zabúdať, že je stále veľmi pohodlné. Rovnako dobre je vyladený aj podvozok. Auto sa do ostrých zákrut nakláňa len minimálne a vôbec to nie je cítiť. Hravo zvláda aj rozbitú poľnú či lesnú cestu bez toho aby strácal na komforte na bežnej ceste. Suma sumárum auto vôbec nepôsobí, že je také veľké ako reálne je.

Outlander sa na ceste správa tak ako sa správa hlavne kvôli prepravocanému pohonu všetkých štyroch kolies. Štvorkolka vyhodnocuje údaje z deviatich senzorov (väčšina štvorkoliek na trhu disponuje len štyrmi senzormi) a podľa toho posiela silu cez stredovú viskóznu spojku tam, kde ju najviac treba. Eletromagneticky ovládaná viskózna spojka má rýchlejšie reakcie ako klasický haldex. Veľký ovládač 4WD na stredovej konzole prepína pohon medzi troma režimami: ECO, Normal a LOCK.

V ECO režime ide celý krútiaci moment na prednú nápravu, zadná sa pripojí len v prípade núdze. Režim Normal posiela viac sily na zadnú nápravu ako režim ECO a v režime LOCK by mal byť krútiaci moment posielaný na prednú a zadnú nápravu rovnaký. Na jazdu v horších podmienkach má prevodovka stupeň “L”. Nachádza sa pod “déčkom” a auto v ňom ide pomalšie, čo je výhoda na snehu alebo v menšom blate.

Sledujú vás!

Je to tak! Nemám na mysli žiadnu tajnú službu, hackerov či hocikoho, kto by vás chcel oberať o vaše súkromie. Počas toho ako šoférujete ste neustále pod drobnohľadom veľkého množstva asistenčných systémov. Asi prvým, ktorý zaregistrujete je LDW. Lane Departure Warning či varovanie pred opustením jazdného pruhu vás pípaním upozorní zakaždým, keď opustíte jazdný pruh bez smerovky. Že vhodné len pre ospalých? Kdeže! Mnohým z nás sa stáva, že musíme ihneď odpovedať či prečítať dôležitú správu. Práve pri používaní smartfónov za volantom je tento asistent najužitočnejší.

Už spomínané kamery v spätných zrkadlách vytvárajú spolu so zadnou kamerou pri parkovaní pohľad z vtáčej perspektívy, čo sa hodí hlavne v úzkych priestoroch. Nielen na diaľnici, ale aj v zápche šoféra poteší varovanie pred vozidlom nachádzajúcim sa v mŕtvom uhle, ktoré rozsvieti oranžovú kontrolku v spätnom zrkadle. Okrem iného je Outlander vybavený aj asistentom čelnej zrážky, systémom prednostného brzdenia, núdzovým brzdovým asistentom či mnohými inými.

Brať či nebrať?

Outlander vie presvedčiť exteriérom, vnútorným priestorom a jazdným komfortom. V najvyššej výbave Instyle+ disponuje množstvom elektronických asistentov, ktoré vás budú neustále chrániť, adaptívnym tempomatom pre jazdenie s lepšou spotrebou na dlhé trate a mnohými inými doplnkami. Benzínový dvojliter by som volil iba v prípade, že bývate vo veľkom meste, kde sa dá všade dostať vďaka MHD a auto by ste používali len cez víkend, napríklad na výlet na chalupu. S miernym terénom či poľnou cestou si poradí “ľavou zadnou”. Ak by ste chceli s Outlanderom jazdiť na dlhé trasy, určite sa popozerajte po kúskoch, ktoré boli na predaj pred týmto faceliftom – v ponuke boli totiž aj s naftovými motormi. Pre svetlejšiu budúcnosť ohľadom použiteľnosti auta aj vo veľkomestách je predsa len lepší benzín. Čerešničkou na torte je cena, ktorá aj napriek plnej výbave a zopár príplatkovým prvkom skončila na cifre 35 930€.