Rezort dopravy informuje o postupoch prác v tesnej blízkosti hlavného mesta. Minister dopravy Jozef Ráž mladší avizuje skoré priaznivé zmeny pre motoristov v okolí Bratislavy a tiež objasnil, v akom stave je očakávaný diaľničný tunel, ktorý by mal predstavovať poslednú časť obchvatu mesta a odľahčiť dopravu.
Dopravná situácia v Bratislave a jej tesnej blízkosti má dlhodobo nepriaznivý vývoj. S rastúcim počtom obyvateľov a dochádzajúcich rastú nároky na zvládanie dopravy. V čase dopravných špičiek je miestami situácia skoro neúnosná. Kritici zmieňujú pojmy ako „kolaps dopravy“ alebo „časovaná bomba“, pričom sa opierajú ako o dáta, tak o vlastné skúsenosti. Verejnosť sa s týmito názormi spravidla stotožňuje.
Za jeden z kľúčových nedostatkov dopravnej infraštruktúry v hlavnom meste sa považuje nedostatočné riešenie diaľničných obchvatov, ktoré nútia tranzitné vozidlá prechádzať mestom.
Najnovšie vyjadrenia predstaviteľa rezortu dopravy však vyznievajú celkom nádejne – aspoň pre časť motoristov.
Do 20. decembra bude podľa ministra dopravy spojazdnená najpodstatnejšia časť dopravnej stavby, a to diaľničná križovatka z Jaroviec na Trnavu. Táto vetva podľa slov ministra splnohodnotní obchvat D4. Zároveň s touto vetvou sa otvorí aj vetva v smere z Trnavy smerom na Raču. Týmto krokom má byť hlavné mesto odľahčené najmä od kamiónovej prepravy.
Následne do konca budúceho roka by mali byť podľa zmluvy sprevádzkované aj ostatné vetvy a tým pádom celá dopravná stavba. Celá trasa diaľnice D4 Bratislava má prechádzať z rovinatého územia Podunajskej nížiny na juhu, tunelom popod Malé Karpaty do Záhorskej nížiny ku križovatke Záhorská Bystrica.
Tunel Karpaty
Pozornosť verejnosti sa pritom upiera na významnú stavbu Tunel Karpaty. Podľa plánu má ísť o druhý najdlhší tunel v Európe s pôsobivými technickými parametrami.
Celková dĺžka úseku je 17,760 km, samotná dĺžka tunela predstavuje 12,417 km. Celkové náklady na stavbu budú podľa zverejnených dát od Ministerstva dopravy SR predstavovať viac ako 1,5 miliardy eur.
Kedy začne výstavba Tunela Karpaty?
Napriek tomu, že ministerstvo už verejnosti komunikuje konkrétne miesta, odkiaľ, kam a kadiaľ má tunel prechádzať, spustenie jeho výstavby je dnes ťažko odhadovať.
Ráž v rozhovore zdôraznil, že obchvat je zásadný pre dokončenie dopravnej infraštruktúry hlavného mesta a môže byť zaradený medzi strategické investície, čo by urýchlilo jeho realizáciu.
„Tunel Karpaty by mal zavŕšiť obchvaty Bratislavy. Máme tam hotovú štúdiu EIA a čakáme len na právoplatnosť. Verím, že ak nám Pán Boh dá a budeme ešte vo funkcii, na konci volebného obdobia môžeme začať s výstavbou,“ povedal minister Ráž.
Reč je teda o potenciálnom spustení výstavby, povestnom položení základného kameňa. Následná výstavba bude trvať ďalších niekoľko rokov (minimálne 7), pričom bude potrebné počítať so zásadnými zdržaniami.
Naozaj tunel pomôže? Určite nie všetkým
Vyjadrenie ministra zodpovedá názoru verejnej mienky, že hlavné mesto potrebuje severný obchvat. Ten umožní tranzit aj bez toho, aby museli vozidlá prechádzať cez Bratislavu. Má sa za to, že dĺžkou mimoriadny diaľničný tunel odľahčí nielen tranzitnú dopravu, ale pomôže aj obyvateľom blízkych miest, ktorí dochádzajú do hlavného mesta za prácou.
Proti tejto hypotéze sa však postavili Riaditeľ odboru dopravy Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Michal Halabica a riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej. O aktuálnych problémoch dopravy v Bratislave diskutovali v Regina Západ.
„Bratislava potrebuje kvalitnú integrovanú verejnú dopravu. Len ďalšia vybudovaná cesta alebo diaľnica tento problém nevyrieši,“ konštatoval Ondrej Matej. „Štúdie ukazujú, že obyvatelia Malaciek nebudú využívať tunel Karpaty na cestu do Bratislavy.“
Michal Halabica poukázal na to, že tunel by mohol riešiť najmä tranzitnú dopravu medzi Českou republikou a Maďarskom. „Tunel Karpaty by riešil hlavne tranzit sever-juh, čo je veľmi dôležité pre našu dopravnú sieť,“ vysvetlil Halabica.
Diaľničná známka stačiť zrejme nebude
Dodnes nie je zrejmé, či na daný úsek bude platiť konvenčná diaľničná známka platná pre slovenské spoplatnené úseky ciest. Minister Ráž navrhol možnosť spoplatnenia prejazdu tunelom, podobne ako to funguje v Rakúsku alebo Nórsku.
„Škandinávske krajiny úplne štandardne postavia tunel, ktorý spoplatnia úplne mimo štandardných sadzieb, to znamená dajú tam poplatok vyslovene za prejazd tunelom,“ hovorí Ráž. „Toto je podľa mňa cesta, takto sa zaplatili na Faerských ostrovoch všetky podmorské tunely, v Nórsku sa zaplatili takto všetky podmorské tunely. Nevylučujme to, že ešte aj toto je cesta, ako ten tunel spraviť, a bude si zaňho platiť len ten, kto cez neho pôjde. To znamená, že sa to neodzrkadlí na sadzbe diaľničnej známky.“
Tieto úvahy sú však zatiaľ skôr v teoretickej rovine a verejnosť si na definitívne rozhodnutie počká niekoľko rokov.
