Ako to bude s novými diaľnicami a rýchlostnými cestami v ďalších rokoch? Projektov je rozpracovaných pomerne dosť, len ich plnenie stagnuje a ak napredujú, tak len pomaly.
Je už celkom jasné, že tento rok sa nebude otvárať žiadny nový úsek diaľnice. Nasledujúce roky vyzerajú o niečo optimistickejšie, no z hľadiska verejných zákaziek pôjde o 1,8-percentný prepad. NDS pod ministrom Rážom vyhlásila v tomto roku súťaž o výstavbu posledného úseku D1 medzi Bratislavou a Košicami, dvoch úsekov kysuckej D3 a v blízkej budúcnosti plánuje vyhlásiť tender aj na tretí, no toto sa podľa konateľa slovenského Strabagu Branislava Lukáča ešte na budúcoročných výkonoch nepodpíše.
Megatender na Kysuciach
Tomuto regiónu sa darí hlavne kvôli rýchlo sa rozvíjajúcemu automobilovému priemyslu za našimi hranicami. Podľa Hospodárskych novín by sem mal pribudnúť aj juhokórejský subdodávateľ automobilky pre Kia – spoločnosť DH Autolead. S ohľadom na výraznú kamiónovú dopravu v regióne by mala pomôcť diaľnica D3. Jej súčasťou bude 22 mostov, križovatka, odpočívadlo aj migračný koridor pre zvieratá. Kysučania čakajú na diaľnicu 30 rokov, jej realizácia pomôže celému regiónu. Na Kysuciach sú celkovo v pláne tri projekty.
Spojenie s Ukrajinou
Na základe návrhu ministerstva dopravy sa medzi strategické investície zaradí aj dobudovanie D1 až po hranicu s Ukrajinou. Podľa teraz.sk projekt zahŕňa výstavbu 72-kilometrového úseku diaľnice D1 od Bidoviec po štátnu hranicu. „Realizácia úseku D1 Bidovce – štátna hranica Slovensko/Ukrajina je významným krokom v rozvoji dopravnej infraštruktúry Slovenska a zároveň bude dôležitým koridorom pre budúcu obnovu Ukrajiny,“ tvrdí rezort dopravy. „Prešovský kraj je kraj s najnižším počtom diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku. Má len 22 kilometrov diaľnic a 15 kilometrov rýchlostných ciest, zatiaľ čo v iných krajoch sa ich počet pohybuje od 90 do 130 kilometrov,“ dodáva.
Úsporná verzia D1 po Ukrajinu
Ako píše Trend, v štúdii bolo posúdených desať variantov trasovania diaľnice, všetky so štyrmi pruhmi v celej dĺžke koridoru. Prínos žiadneho variantu však podľa štúdie neprevýšil jeho náklady. Štúdia odporučila variant s najnižšími nákladmi, teda trasu bez tunela Dargov so severným obchvatom a odhadovanými nákladmi 1,4 miliardy eur s DPH. Je jasné, že bez budovania nákladného tunelu by sa investície výrazne znížili. Stále však ide o mimoriadne nákladnú, no nevyhnutnú investíciu. Úsek D1 od Bidoviec po štátnu hranicu s Ukrajinou je podľa štúdie naplánovaný v dĺžke vyše 70 kilometrov, náklady sa odhadujú na 1,4 – 1,8 miliardy eur s DPH. Koridor je súčasťou základnej Transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), výstavba je plánovaná v rokoch 2032 – 2040.
Vytúžený tunel
O tuneli pod Karpatami sme už viackrát písali. Náklady sa odhadujú na takmer dve miliardy eur, pričom výstavba by sa mala začať v roku 2029. Po návrate z Číny minister Ráž priniesol konkrétnejšiu predstavu o realizácii projektu. Po rokovaní slovenskej delegácie s čínskym premiérom Li Čchiangom minister uviedol, že projekty ako nový prístav v Bratislave či tunel Karpaty by sa mohli realizovať v rámci medzivládnej spolupráce s Čínou. Podľa Hospodárskych novín by išlo o projekt government to government.
Z uvedeného teda vyplýva, že plánov na výstavbu nových diaľnic a rýchlostných ciest je veľa. Vďaka tomu, že sú označené ako strategické investície, môže ich výstavba napredovať rýchlo, otázne však je, či štát bude mať dostatočné množstvo finančných prostriedkov, aby výstavbu všetkých dôležitých cestných úsekov zaplatil.
