V predchádzajúcom kalendárnom roku sa na Slovensku v prípade infraštruktúrnych dopravných projektov hovorilo predovšetkým o dvoch diaľničných tuneloch – Višňové a Karpaty. Ten prvý by mal začať slúžiť motoristom vo februári 2026 a o tom druhom sa intenzívne uvažuje.
O spojení diaľnic D4, D1 a D2 prostredníctvom tunela Karpaty sa začalo hlasnejšie hovoriť v roku 2022. Výrazne tomu prispela skutočnosť, že v novembri 2021 bola dokončená časť diaľnice D4, ktorá tvorí tzv. nultý obchvat Bratislavy a končí v Rači. Pri Bratislave aktuálne prebiehajú stavebné práce na kompletnom prepojení diaľnic D1 a D4, no význam diaľnice D4 pre osobnú aj nákladnú dopravu by vzrástol, keby sa dokončilo jej napojenie na diaľnicu D2 pri Stupave. Doprava smerujúca z Rakúska a Maďarska smerom do Česka cez nový tunel by tak výrazne odľahčila dopravu v Bratislave na Prístavnom moste a Moste Lanfranconi.
Spojiť diaľnicu D4 a D2 by mal tunel Karpaty. S plánovanou dĺžkou 10,98 km by sa stal nielen najdlhším tunelom na Slovensku, ale zároveň aj druhým najdlhším dvojrúrovým tunelom v Európe. Ten najdlhší sa nachádza v Nórsku, volá sa Ryfast a má dĺžku 14 kilometrov. Celkové náklady na postavenie tunela Karpaty sa odhadujú na minimálne 1,5 miliardy eur. Vláda hľadá možné riešenia financovania a jednou z možností je, že tunel by postavila cudzia krajina, ktorá by ho aj prevádzkovala a poberala z neho benefity (mýto a poplatky za prejazd). Aj preto minister dopravy Jozef Ráž v predchádzajúcom roku odcestoval do Číny a rovnako tak sme privítali čínsku delegáciu na Slovensku.
Najdlhší diaľničný tunel na svete bol prerazený
Čína má s budovaním obrovských infraštruktúrnych projektov množstvo skúsenosti a disponuje aj potrebnými technológiami. Svedčí o tom aj skutočnosť, že v roku 2025 by mala do prevádzky uviesť najdlhší diaľničný tunel na svete. Tiashan Shengli Tunnel, nachádzajúci sa v ujgurskej provincii Sin-ťiang, je 22,13 km dlhý a tiahne sa popod pohorie Tien-Šan. Ide o obojsmerný štvorpruhový tunel s konštrukčnou rýchlosťou 100 kilometrov za hodinu. Nachádza sa v priemernej nadmorskej výške cez 3000 m.n.m a na stavbe pracovalo nepretržite vyše 3000 pracovníkov. Tunel prepája sever a juh spomínanej provincie a podstatným spôsobom by mal zrýchliť dopravu v tejto oblasti, ktorá je v súčasnosti odkázaná na pomalé presúvanie cez vysokohorské cestičky. Namiesto dlhých hodín vozidlá z jedného konca provincie na druhý prejdú za približne 20 minút.
Prvé stavebné stroje začali na tejto stavbe pracovať v roku 2020. Tunel bol prerazený 30. decembra 2024. Mohol by tak byť kompletne dokončený po necelých piatich rokoch. Podmienky pri Bratislave a v Číne sú, samozrejme, odlišné, ale analogicky by sme mohli skonštatovať, že keby čínska stavebná spoločnosť dostala možnosť budovať tunel Karpaty, tak stavbu s polovičnou dĺžkou by mohla mať hotovú už za 2,5 roka, čo by bolo asi tak 10x rýchlejšie, ako nám trvalo postaviť tunel Višňové.
