Kedy konečne začne fungovať druhá rúra tunela Branisko? Odpoveď je vo hviezdach, no štát musí začať konať čo najskôr, inak bude neskoro. Odborníci trvajú na tom, že raziace práce musia odštartovať najneskôr v roku 2030, píšu HN. Nebude to lacné. Nová rúra má stáť 350 miliónov eur.
Branisko je aktuálne stále najdlhším diaľničným tunelom Slovenska. Je tomu tak už dlhých 22 rokov. Po celý ten čas zostáva druhá rúra tunela Branisko iba na papieri. Experti však prišli s varovaním.
Mimochodom, keď je reč o prvenstve pre najdlhší cestný tunel – v blízkej budúcnosti si ho pre seba ukradne tunel Višňové. Aj po jeho otvorení však budeme stále často počuť taktiež o Branisku. Správy o ňom sa budú týkať práve druhej rúry, ktorú stále musia postaviť.
25 tisíc vozidiel denne
Novú rúru musí štát postaviť, pretože tá prvá už nebude kapacitne stíhať. Premávky na D1 postupne každoročne pribúda. V roku 2030 má Braniskom v priemere prechádzať 25 tisíc vozidiel každý deň a to už je hraničná hodnota.
Ako sa bude druhá rúra tunela Branisko stavať? Experti už vyslovili svoje odporúčanie. Súčasná úniková stôlňa zostane nedotknutá a razenie by prebiehalo na inom mieste – cca kilometer od západného portálu a 300 metrov od východného vstupu, popisujú Hospodárske noviny.
Mimochodom, tento raziaci proces má prebiehať výbušninami. To však môže spôsobiť komplikácie pre existujúcu tunelovú rúru, ktorú budú musieť pravidelne kontrolovať aj niekoľkokrát denne. Môže tak dôjsť k odstávkam tohto dôležitého tunela na D1. Tunel by takto stavali 4,5 roka.
Aké sú iné možnosti pre Branisko?
Ak dáme bokom alternatívu, že štát bude tunel jednoducho ignorovať a nakoniec ho bude musieť pre zlý stav zatvoriť, stále existujú aj iné (relevantné) možnosti.
Išlo by o vznik ľavej rúry na trase súčasnej únikovej štôlne. Štát by takto vraj dokázal ušetriť asi 20 miliónov eur. Problémy však môžu nastať s bezpečnosťou a dodržaním všetkých regulácií čo sa týka nehôd a nebezpečenstva v rámci pravej rúry.
Aj tunelovací raziaci stroj TBM, ktorý si bol minister dopravy pozrieť až v Číne, prichádza do úvahy. V jeho neprospech však hrá čas potrebný na razenie tunela touto metódou. Trvalo by to až šesť rokov namiesto 4,5 roka pri prvej spomenutej alternatíve v úvode článku.
Teoreticky by štát mohol “iba” zrekonštruovať existujúcu tunelovú rúru. Obrovskou výhodou dvoch tunelových rúr v budúcnosti však bude práve možnosť rekonštrukcie jednej z nich bez úplného zatvorenia tunela. Práve to by totiž vodičov poriadne nahnevalo a obmedzilo.
