Električka sa stala akousi dominantou našich najväčších miest. Podľa nového projektu by sa mohla objaviť aj v Nitre.
Prvá mestská koľajová doprava na Slovensku bola vybudovaná v roku 1891 v Košiciach. V roku 1914 bola plne elektrifikovaná. V Bratislave začala premávať prvá električka v roku 1895. Od roku 1914 bola s prestávkou počas prvej svetovej vojny a krátko po nej v prevádzke elektrická lokálna železnica na trase Bratislava – Viedeň.
Od tej doby sa na území dnešného Slovenska nachádzajú iba dve mestá, ktorým patrí “výsada” električkovej siete. Ešte by sme mohli pridať Tatranskú elektrickú železnicu, ale bavíme sa o električkách ako súčasti mestskej hromadnej dopravy. Kostru Nitry by ale v budúcnosti mali tvoriť električky. Ide o dlhodobý projekt, ktorý má byť financovaný z fondov Európskej Únie. Riešenie financovania by sa malo udiať v rokoch 2021 až 2027.
Podľa hlavného architekta mesta Viktora Šabíka patrí k hlavným výhodám električkovej dopravy jej pohyb po koľajniciach. Je to celkom logické, pretože autobusová aj trolejbusová doprava je závislá na tých istých cestách, ako autá. V prípade zápchy vedie koľajová doprava.
„Zaujíma nás projektové obdobie v rokoch 2021 až 2027, vtedy sa chceme zmysluplne uchádzať o prostriedky. Potrebujeme sa dostať do tých projektových skupín, aby o nás v Bruseli vedeli, to je pre nás podstatné. Musíme sa dostať do toho zásobníka a potom to dotiahnuť až do realizácie,“ vysvetlil Šabík.
Podľa jeho slov je veľkým problémom Nitry nezvládnutý urbanistický rozvoj. „Mesto sa nám rozpadlo na veľa malých celkov, zástavba je rozťahaná, takže každý používa auto a doprava nám kolabuje. Jediným riešením je v tejto situácii kvalitná mestská doprava so systémom záchytných parkovísk. Ale nestačia nám iba autobusy, preto musíme rozmýšľať aj o alternatívnom systéme verejnej dopravy a tým sú električky,“ dodal Šabík.
Ako je na tom električka na Slovensku aktuálne?
Košická električková sieť má dĺžku 34 kilometrov. Špecifikom miestnej prevádzky je mimomestská električková rýchlodráha, spájajúca mesto so železiarenským priemyselným komplexom U. S. Steel v dĺžke 13 km. So siedmimi vnútromestskými a ôsmimi železiarenskými linkami sa električková doprava podieľa jednou štvrtinou na prepravných výkonoch mestskej hromadnej dopravy v Košiciach. Rozchod koľají je štandardný v rozmedzí 1 435 mm.
Električková doprava v Bratislave tvorí nosný systém MHD. Dĺžka tratí v meste je 42 kilometrov, no stále sa má rozrastať. Vozidlá majú maximálnu povolenú premávkovú rýchlosť do 65 km/h, ale interným predpisom je povolená len rýchlosť 50 km/h. Achylovou pätou je ale rozchod koľají, ktoré majú iba 1 000 mm. Takže každá jedna električka musí byť špeciálne na tento typ koľaje, a nedá sa len tak “doviezť od susedov”. Snáď sa z tohto rozhodnutia vedenie Nitry poučí.
Tatranské elektrické železnice (skrátene TEŽ) tvoria jednokoľajné úzkorozchodné elektrifikované železničné trate Poprad-Tatry – Starý Smokovec – Štrbské Pleso a Starý Smokovec – Tatranská Lomnica. Na túto sieť nadväzuje ozubnicová železnica Štrba – Štrbské Pleso a pozemná lanová dráha Starý Smokovec – Hrebienok, ktoré však nie sú súčasťou TEŽ. Pre technickú zastaranosť a nepostačujúcu kapacitu vozidiel využívaných na ozubnicovej železnici Štrba – Štrbské Pleso, v októbri 2018 uzavrela Železničná spoločnosť Slovensko kontrakt so švajčiarskou firmou Stadler na dodávku 5 nových vozidiel s hybridným pohonom.
Zdroj: dnes.24
