Celosvetovo sa ročne na našej planéte vyrobí takmer 100 miliónov automobilov. Ako prebieha ich preprava? Ako sa s nimi zaobchádza?
Ak sa obhliadneme na úplne začiatky automobilového priemyslu, tak bola preprava vozidiel pre výrobcov pomerne jednoduchá. Potenciálny kupec im buď poslal poštu, prípadne sa u nich zastavil a finálny výrobok si prebral osobne, prípadne mu bol doručený. Špeditéri, prepravcovia, vtedy neexistovali. Vozidlá sa tak ku svojim zákazníkom dostali zväčša po vlastnej ose. Prví predajcovia vozidiel sa však začali vo svete objavovať na prelome 18.-teho a 19.-teho storočia. Pre zásobovanie dílerstiev tak musela byť vymyslená nová technika. Základom pre transport nových vozidiel sa stalo riešenie, ktoré automobilky používali práve vo svojich továrňach k manipulácii s podvozkami a karosériami.
Ako to celé začalo
V Amerike Škót Alexander Winton vyrábal svoje autá v Clevelande, no jeden z jeho zákazníkov bol príliš ďaleko. Winton si dokázal pomôcť tak, že auto naložil na dosku, ktorá mala vzadu kolesá a vpredu náves, ktorý sa dal pripojiť na ťahač. Jeho vynález semi-truck si za veľmi rýchly čas získal obdiv, no problémom bolo to, že na nakladanie a vykladanie vozidla bolo potrebné až troch ľudí, pričom išlo iba o jedno auto.
Začiatkom dvadsiatych rokov však tento „nešvár“ odstránil George Cassens, ktorý vytvoril náves s možnosťou prepravy až štyroch vozidiel naraz. Spodná dvojica vozidiel bola chránená robustnými rúrami a tak došli autá ku svojim majiteľom v neporušenom stave.
Veľkým prelomom boli povojnové roky. Volkswagen sa pričinil o prevoz vozidiel vlakmi. Najskôr sa prevážali autá v uzatvorených vagónoch (maximálne 2-4 kusy), no automobilka spolu so železnicami vyvinula dvojposchodové otvorené konštrukcie (dobre známe aj dnes) a do každého vagóna sa tak pomestilo až 10 kusov – písal sa rok 1954.
Neskôr prepravné spoločnosti prichádzali s podobnými nápadmi, vagóny boli síce uzavreté, no dvere mali na oboch koncoch. Neskôr prišlo aj na lode. Upravené nákladné plavidlá však časom prestávali stačiť a v roku 1957 podľa zadania americkej armády bola vymyslená loď Comet, ktorá disponovala nákladnými rampami. Vďaka ázijskému boomu v 70-tych rokoch sa svetu ukázali jednoúčelové lode s označením PCC – Pure Car Carrie.
Tieto lode pochádzali z Japonska a na vodu boli spustené v roku 1973. Ich hlavnou trasou bola European Highway a dokázali naraz poňať až 4 200 áut. V dnešnej dobe tieto lode majú samočinné protipožiarne systémy, cca 20 mužov na palube a môžu ísť rýchlosťou 40 km/h. Na dĺžku majú tieto lode okolo 200 metrov a na šírku cez 30 metrov. Existuje však stále možnosť posielať autá v kontajneroch.
Lietadlá
Stranou však neostali ani lietadlá. Tie od 40-tych rokov (okrem Formuly 1 a WRC vozidiel) prenášali skôr zákazkové vozidlá než veľké objemy áut. Išlo prevažne o prevoz náhradných dielov. K podobnému činu sa po povodniach koncom milénia odhodlala česká automobilka Škoda, ktorá dovážala diely na Octavie letecky.
Už iba z týchto pár riadkov vieme usúdiť, že automobilky minú miliardy eur ročne iba na prepravu vozidiel. Pokiaľ Vám ide auto morskou cestou, nehnevajte sa na svojho dodávateľa. Ten robí určite maximum, no práve tieto námorné trasy sa dokážu na dodacej dobe výrazne odlíšiť.
