O tuneli Karpaty, ktorý by mal viesť popod Pezinskú Babu, sa hovorí už dlhé roky. Stal by sa totiž súčasťou nultého obchvatu Bratislavy a umocnil by tak význam diaľnice D4, ktorá by spájala Jarovce a Stupavu. Začne sa budovať už čoskoro?
Myšlienku vybudovať tunel Karpaty oživil Bratislavský samosprávny kraj na svojej webovej stránke. Diaľnica D4 je síce od novembra 2021 hotová, ale pri Rači by v budúcnosti mala pokračovať ďalej cez Karpaty až po Stupavu, kde by sa napojila na diaľnicu D2. Technická štúdia ešte z roku 2015 predpokladá dĺžku tunela 10,98 km. Tým by sa stal nielen najdlhším diaľničným tunelom na Slovensku, ale zároveň aj druhým najdlhším dvojrúrovým tunelom v Európe, hneď po nórskom tuneli Ryfast s dĺžkou viac než 14 km.
Najprv treba dokončiť proces posudzovania vplyvov na životné prostredie
Samotná realizácia slovenského tunela je závislá od posudzovania vplyvov stavby na životné prostredie a možností financovania. Išlo by totiž o historicky najdrahšiu investičnú výstavbu v dejinách Slovenska. „Prípravu celého úseku diaľnice D4, vrátane tunela Karpaty máme rozpracovanú. Aktuálne čakáme od Ministerstva životného prostredia správu záverečného hodnotenia procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Ministerstvu sme už zaslali aj odborný posudok a teda čakáme na jeho stanovisko,“ povedala hovorkyňa Národnej diaľničnej spoločnosti Eva Žgravčáková pre Bratislavský samosprávny kraj.
Podpora Ministerstva dopravy
Myšlienku tunela cez Karpaty podporuje aj minister dopravy Andrej Doležal. „Ako Bratislavčan podporujem túto myšlienku. Spomeňme si aké problémy boli pri výstavbe obchvatu D4/R7. Ak by bol býval súčasťou tohto obchvatu aj tunel Karpaty, tak tú rúbaninu z tunela sme úplne ideálne mohli použiť do násypu D4 tak ako to robia všade inde vo svete. Na druhej strane, musíme rešpektovať, že ešte stále nemáme platný proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). No a keď budeme mať štúdiu EIA hotovú, tak potom to bude v úvodzovkách už len otázka peňazí.“
Splní svoju funkciu?
Otázne je, či tunel splní očakávanú dopravnú funkciu. „Väčšina ľudí očakáva od toho tunela, že výrazne prospeje doprave v Bratislave, čo čiastočne môže byť pravda a nemusí byť pravda. Najväčší problém dopravy Bratislavy a okolitých obcí je radiálna doprava. Teda ráno sa chodí do mesta do Bratislavy a poobede preč. To je intenzita približne 150 až 200-tisíc áut denne. Očakáva sa, že tunel ako taký obslúži možno 30-tisíc áut denne. V procese nám chýba taká pružnejšia diskusia o tom tuneli, o jeho dopravnom odôvodnení, čomu má slúžiť, akú dopravu má obsluhovať, či nie je vhodné investovať tie peniaze do inej formy dopravy, napríklad do železničnej, radiálnej,“ zamýšľa sa bývalý starosta obce Marianka Dušan Statelov.
