Každý motorista by si prial, aby výstavba diaľničnej siete na Slovensku postupovala rýchlejšie. Každý nový kilometer diaľnic či rýchlostných ciest však stojí množstvo peňazí, situáciu komplikujú aj terénne prekážky.
D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala
Azda najočakávanejším úsekom diaľnice D1 je ten medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou Skalou s tunelom Višňové, ktorý snáď raz a navždy vyrieši katastrofálnu dopravnú situáciu pod Strečnom. Rozostavaný diaľničný úsek sa začína v križovatke Lietavská Lúčka, kde trasa úseku nadväzuje priamo na predchádzajúci úsek diaľnice D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka. Križovatka pomocou plánovaného privádzača umožní prepojenie diaľnice D1 s mestom Žilina a cestou I/64. Za križovatkou trasa diaľnice postupuje smerom na východ, pretína katastre obcí Porúbka, Rosina, Višňové až splynie s tunelom Višňové. Tunel prechádza popod vrch Hoblík a po viac ako siedmych kilometroch vyústi v križovatke Dubná Skala a napojí sa na ďalšie pokračovanie D1. Dĺžka tohto úseku je 13.510 metrov, stavať sa začalo v máji 2021. Tunel Višňové bude s dĺžkou 7 km najdlhším tunelom na Slovensku.
Neskôr ho možno prekoná takmer 11-kilometrový tunel pod Karpatmi spájajúci diaľnicu D4 s diaľnicou D2, to je ale otázka ďalekej budúcnosti. Na prácach v tuneli Višňové sa pracuje nepretržite 7 dní v týždni, cieľom je sprejazdniť celý úsek do konca roka 2023. Po jeho otvorení by motoristi idúci do Tatier ušetrili minimálne 20 minút, zlepšila by sa dopravná situácia v Žiline aj blízkom okolí.
Na stavbe je doteraz položených vyše 26 000 m2 asfaltov, vybudovaných 2 568 m novej kanalizácie, zrealizovaných viac ako 180 000 m3 výkopov a 71 000 m3 násypov na diaľničnom telese. Do tunela, mostov a múrov je zabudovaných viac ako 200 000 m3 betónu. Z celkovej dĺžky 4,7 km mostoviek na 8 mostoch je hotových už 3,3 km. V celom 7,5 km dlhom tuneli Višňové je hotová tzv. reprofilácia. Sekundárne ostenie, čiže finálny povrch tunela, je zabetónovaný na 460 klenbách z celkových 477. Cena tohto úseku je zmluvne stanovená na necelých 255 miliónov eur bez DPH.
D1 Hubová – Ivachnová
Stavba úseku diaľnice D1 Hubová – Ivachnová, ktorý bude tvoriť obchvat mesta Ružomberok, dosiahol v polovici novembra dôležitý míľnik. Stavbárom sa podarilo preraziť južnú rúru tunela Čebrať. Do prerazenia severnej tunelovej rúry ostáva ešte 77 metrov. Celý tunel Čebrať bude dlhý 3,6 kilometra a bude sa v ňom jazdiť maximálne povolenou rýchlosťou 100 km/h. Z dvojrúrového tunela sa dokopy vyrazí okolo 380.000 kubických metrov zeminy. V každej rúre sa budú nachádzať dva jazdné pruhy so šírkou 3,5 metra. Po dokončení bude tunel Čebrať súčasťou takmer 15-kilometrového diaľničného úseku. Ten bude tvoriť celkovo 235 stavebných objektov, ako napríklad 19 mostov v súhrnnej dĺžke takmer 4 kilometre, 3 križovatky alebo jedno odpočívadlo. Súčasťou stavby je aj 7,5 kilometra protihlukových stien.
Úsek liptovskej diaľnice D1 začína mimoúrovňovou križovatkou Hubová, prostredníctvom ktorej bude napojený na I/18. Trasa križuje rieku Váh, vedie severným svahom údolia Váhu a obcou Hrboltová, za ktorou vchádza trasa diaľnice do tunela Čebrať a pred mimoúrovňovou križovatkou Likavka vychádza z tunela. Odtiaľ pokračuje pod hradom Likavka, severným obchvatom obcí Martinček a Lisková a opätovne križuje rieku Váh. Po približne pätnástich kilometroch sa nový úsek D1 na svojom konci pri Ivachnovej plynule napojí na diaľnicu smerujúcu do Košíc. Po dokončení ušetrí nový diaľničný úsek motoristom viac ako 16 minút jazdy. Úsek je vo výstavbe už takmer 10 rokov, podľa stanoveného termínu by mal byť dokončený koncom roka 2023.
Žilina Brodno – Kysucké Nové Mesto, privádzač
V rovnakom termíne by mal byť dokončený aj takmer 1,4 km diaľničný privádzač Žilina Brodno – Kysucké Nové Mesto. Diaľničný privádzač čiastočne odľahčí vyťaženú cestu I/11 zo Žiliny do Kysuckého Nového Mesta a pomôže obyvateľom Kysúc dostať sa rýchlejšie za prácou do Žiliny a do blízkeho priemyselného parku.
Privádzač začína na ceste I/11, na ktorú sa pripája úrovňovou križovatkou tvaru T, na ktorej bude doprava riadená cestnou svetelnou signalizáciou v plne inteligentnom riadení s preferovaním vozidiel na ceste I/11. Následne trasa privádzača prekoná mostom cestu I/11, prekríži rieku Kysuca a budúcu diaľnicu D3. Trasa privádzača pokračuje severo-západným smerom k ceste III/2095, na ktorej bude zriadená malá okružná križovatka umožňujúca prepojenie privádzača s cestou III/2095 vo všetkých smeroch. Trasa ďalej križuje železničnú trať a končí úrovňovým pripojením na miestnu komunikáciu pri priemyselnom parku.
R2 Kriváň – Mýtna
Rýchlostná cesta R2 po dokončení úsekov Kriváň – Mýtna a Mýtna – Lovinobaňa, Tomášovce takmer prepojí Bratislavu s Lučencom. Vyše 9-kilometrový úsek Kriváň – Mýtna za 232 miliónov eur financovaný zo štátneho rozpočtu by mal byť dokončený na jar 2024.
Začiatok trasy nadväzuje na predchádzajúci úsek R2 Pstruša – Kriváň v dočasne upravenej mimoúrovňovej križovatke Kriváň. Koniec úseku sa pred obcou Mýtna napojí na úsek R2 Mýtna – Lovinobaňa, Tomášovce. Ide o technicky náročný úsek, ktorého súčasťou bude 5 km dlhá mostná estakáda v údolí Krivánskeho potoka. Táto estakáda je situovaná vo výške 15 – 45 m ponad trasu cesty I/16 a pôjde o najdlhší diaľničný most na Slovensku.
R2 Mýtna – Lovinobaňa, Tomášovce
Trasa 13,5 km rýchlostnej cesty R2 v úseku Mýtna – Lovinobaňa, Tomášovce za 128 miliónov eur bez DPH by mala byť dokončená ešte pred Silvestrom 2022. Úsek sa začal stavať ešte v roku 2019, jeho súčasťou je 11 mostných objektov, 6 protihlukových stien a 8 zárubných či oporných múrov.
R2 Košice, Šaca – Košické Olšany
Ďalší úsek R2 je budovaný pri Košiciach. Úsek R2 Košice, Šaca – Košické Olšany má plánovanú dĺžku 14,2 km. Trasa úseku rýchlostnej cesty začína v križovatke Košice – Juh napojením na už postavenú rýchlostnú cestu R4 Košice – Milhosť a končí napojením na novopostavenú diaľnicu D1 Budimír – Bidovce. Súčasťou stavby je dostavba mimoúrovňovej križovatky Košice – Juh, výstavba novej mimoúrovňovej križovatky Krásna a križovatky Hrašovík i odpočívadlo Valaliky.
Odpočívadlo bude jednostranné, na rýchlostnú cestu sa napojí obojsmerne prostredníctvom samostatných križovatkových vetiev. Projekt počíta s kapacitou 70 odstavných plôch pre osobné vozidlá, 10 pre autobusy, 3 pre karavany a 42 pre nákladné vozidlá. Výstavba začala len v tomto roku, predpokladaným termínom dokončenia je marec 2025.
R3 Tvrdošín – Nižná
Rýchlostná cesta R3 Tvrdošín – Nižná odbremení frekventovanú dopravnú tepnu v Tvrdošíne. Obchvat mesta prispeje k plynulosti cestnej premávky, vodičom skráti čas jazdy odľahčí aj zvyšné obce v regióne Orava, ktorými prechádza kamiónová doprava smerujúca z Poľska. 5,5-kilometrový úsek za 62 miliónov eur bez DPH sa napojí na existujúci obchvat Trstenej a bude viesť členitým terénom prevažne v extraviláne.
Na konci úseku R3 vedie po vetve križovatky Nižná a prostredníctvom privádzača Nižná sa pripája na súčasnú cestu I/59 cez okružnú križovatku pred vjazdom do Nižnej. Úsek bude postavený v polovičnom profile s úpravou šírkových pomerov na začiatku a na konci úseku. V km 3,900 – 4,160 povedie cesta v plnom profile. Úsek by mal byť dokončený v lete 2023.
R4 Prešov – severný obchvat, I. etapa
Prvá etapa severného obchvatu mesta Prešov s tunelom Bikoš za 142 miliónov eur bez DPH by mala byť taktiež dokončená v lete 2023. Na začiatku úseku západne od mesta Prešov je napojená na diaľnicu D1 v mimoúrovňovej križovatke Prešov – západ, ktorá je v súčasnosti vo výstavbe. Na konci je v križovatke Prešov – sever navrhovaná rýchlostná cesta napojená na jestvujúcu cestu I/68. Súčasťou severného obchvatu Prešova je aj preložka cesty I/68 v dĺžke takmer 2 km.
Od kedy sa do Tatier ide cez Zilinu? Autor by mal brat do uvahy, ze SK pokracuje aj 50km od BA.