Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky predložilo do medzirezortného pripomienkového konania Revíziu Akčného plánu rozvoja elektromobility v Slovenskej republike (2024). Tento dokument priamo nadväzuje na Akčný plán rozvoja elektromobility v SR z roku 2022 a je reakciou na rokovanie zástupcov automobilového priemyslu s vládou z 25. januára 2024.
Podľa posledných záverov Európskej environmentálnej agentúry je v EÚ cestná doprava zodpovedná za viac ako 25 % emisií skleníkových plynov, pričom väčšinu týchto emisií produkujú osobné autá. Podiel dopravy na celkových emisiách skleníkových plynov na Slovensku v roku 2020 predstavoval 19,10 %. V porovnaní s rokom 2019 sa znížil počet týchto emisií o 13 %, avšak tento pokles bol spôsobený najmä zníženou mobilitou počas pandémie. Návrh konštatuje, že z dlhodobého hľadiska je na Slovensku zaznamenaný každoročný nárast emisií v doprave, ktorý sa počíta zo spotreby palív v doprave. Odhadovaný rast spotreby v roku 2022 je 1,9 % v prípade benzínu a 4,4 % v prípade nafty. Uvedený odhad zodpovedá stavu z roku 2019. V rámci sektoru dopravy podiel cestnej dopravy na emisiách predstavuje 96,38 %, železničná doprava tvorí 1,15 %, potrubná doprava 2,38 %, vnútroštátna letecká doprava 0,01 % a vnútroštátne plavby 0,08 %.
V evidencii vozidiel SR je k 31. 12. 2023 v kategórii vozidiel M1 a N1 celkovo
10 273 BEV a 3 786 PHEV. V súčasnosti dochádza k významnému rozvoju trhu s BEV a PHEV na európskych aj svetových trhoch. Najväčšie a najrozvinutejšie trhy sa nachádzajú v Európe a v Číne. Najsilnejší rozvoj bol zaznamenaný v Nórsku, kde bol podiel predaja BEV v kategórii osobných vozidiel v roku 2023 na úrovni 82,4 %. Evidencia nových BEV vozidiel na Slovensku predstavuje 2,67 % a za rok 2023 vzrástla o 76 %. Oproti priemeru EÚ však SR s predajom zaostáva.
183-tisíc elektromobilov do roku 2030
Pre približne 10 tisíc elektromobilov, jazdiacich v súčasnosti po slovenských cestách, bolo ku koncu roka 2023 k dispozícii 1 808 nabíjacích konektorov na 740 lokalitách s celkovým inštalovaným výkonom 82 082 kW. Ide o medzi ročný nárast počtu nabíjacích bodov o 22 % vyšší oproti predchádzajúcemu roku. V najbližšom období sa očakáva ešte zvýšenie tempa výstavby nových verejne prístupných nabíjacích bodov. Podiel existujúcich verejne prístupných nabíjacích bodov voči počtu elektrických vozidiel je oproti iným krajinám EÚ nadpriemerný. Na jeden verejný nabíjací bod pripadá približne 6 áut a približne 8 kW nainštalovaného nabíjacieho výkonu. Problémom ostáva ich rozmiestnenie. Rozloženie nabíjacej infraštruktúry je nerovnomerné. Približne polovica obyvateľov Slovenska stále nemá prístup k domácemu nabíjaniu a v blízkosti ich domova sa nenachádza žiadny nabíjací bod. Najväčší problém je na mestských sídliskách. Veľká časť tohto obyvateľstva nemá prístup k nabíjacím bodom ani v práci, a tak je pre nich elektromobilita zatiaľ užívateľsky nedostupná.
Na Slovensku sa predpokladá zrýchľovanie tempa rastu počtu BEV zo súčasných 3,44 % na 10,0 % v roku 2025. Do konca roka 2030 sa očakáva 183 000, pričom podiel nových registrácií by mal dosiahnuť 39 %.
Predikcia počtu a podielu BEV kategórie M1 na Slovensku
| 2022 | 2023 | 2024 | 2025 | 2030 | |
| Registrácie vozidiel kategórie M1 (nové a dovezené) | 129 000 | 138 000 | 133 000 | 125 000 | 115 000 |
| Podiel BEV na nových registráciách | 1,7% | 5,0% | 7,0% | 10,0% | 39,0% |
| Nové registrácie BEV | 2 200 | 7 000 | 9 000 | 13 000 | 45 000 |
| Celkový stav vozového parku – BEV | 5 800 | 12 700 | 22 000 | 34 500 | 183 000 |
| Podiel BEV na celkovom vozovom parku osobných automobilov | 0,24% | 0,51% | 0,87% | 1,35% | 6,75% |
Zdroj: SEVA
S ročnou produkciou viac ako milión vyrobených vozidiel patrí Slovensku aktuálne
15. priečka v počte celkových vyrobených vozidiel na svete. Automobilový priemysel
na Slovensku sa podieľa na celkovej priemyselnej výrobe až 47,7 %, na priemyselnom exporte 42 % a na celkovom HDP 12 %. Automobilový priemysel priamo zamestnáva 164 000 ľudí a nepriamo 245 000, vyplýva z údajov SARIO. Slovenská republika poskytuje stabilné zázemie pre štyroch svetových producentov a množstvo spoločností, ktoré spolu tvoria ucelený subdodávateľský reťazec. V roku 2022 bola ohlásená investícia Volva na východnom Slovensku, ktoré by malo od roku 2026 vyrábať na Slovensku 250 000 elektromobilov ročne.
Z hľadiska udržateľnosti a konkurencieschopnosti automobilového priemyslu je veľmi dôležitá súčinnosť štátu pri aktuálnych globálnych trendoch smerovania automobilového priemyslu k elektromobilite. Ide najmä o výrobu, výskum a vývoj v oblasti batériových článkov, ktoré budú výraznou mierou prispievať k zmenám v celom automobilovom odvetví. Je preto nevyhnutné nastaviť systémovú a systematickú podporu investícií do tohto nového odvetvia. Existujúce zázemie líderských automobiliek na Slovensku plne podporuje výrobu nových elektrických modelov.
Počet vyrobených vozidiel na SR v jednotlivých závodoch
| automobilové závody na Slovensku | Počet vyrobených vozidiel (ks) | z toho počet vyrobených EV (ks/%) | |
| Volkswagen Slovakia | 308 990 | 86 517 | 28,0 % |
| Kia Motors Slovakia | 307 600 | 27 684 | 9,0 % |
| Stellantis | 316 440 | 42 666 | 13,5 % |
| Jaguar Land Rover Slovakia | 117 000 | – | – |
Zdroj: ZAP SR
Cieľom revidovaného plánu podpory elektromobility na Slovensku má byť urýchlenie prechodu na nízkoemisnú dopravu, pomoc slovenskému priemyslu pri transformácii smerom k elektromobilite a vytvorenie konkurencieschopného batériového priemyslu. V návrhu sa konštatuje, že v záujme zachovania konkurencieschopnosti slovenského priemyslu pri transformácii automobilového sektora ako aj pri nevyhnutnom prechode na udržateľnú mobilitu je potrebné prijať nové politiky a zaviesť opatrenia, ktoré posilnia rozvoj bezemisnej mobility.
Aké teda ministerstvo hospodárstva navrhuje prijať opatrenia?
Vybudovanie národnej siete ultrarýchlonabíjacích bodov
Aktuálne je ultrarýchlych nabíjacích bodov (UFC) veľmi málo, pričom sú rozmiestnené najmä v mestských uzloch, kde nemajú až tak veľký význam. Zatiaľ tak úplne absentuje celistvé pokrytie UFC infraštruktúry slúžiace na tranzitné presuny na diaľniciach a rýchlostných cestách prípadne na cestách 1. triedy zahrnutých do siete TEN-T, ktoré by uľahčilo využívanie elektrických vozidiel pre dlhšie trasy. Na základe prijatého opatrenia by mala byť vybudovaná národná kostra siete UFC staníc popri diaľniciach a rýchlostných cestách v sieti TEN-T (min. 228 nabíjacích bodov), ktorá bude plne interoperabilná a prístupná pre všetkých zákazníkov na základe medzinárodných roamingových platforiem. Toto opatrenie by malo stáť 29,64 mil. eur Súčasťou vybudovanej UFC siete by mali byť aj 1-2 pilotné lokality, v mestských uzloch (napr. Bratislava, Žilina), vybavené technológiou pre nabíjanie ťažkých úžitkových vozidiel.
Finančná podpora budovania nabíjacej infraštruktúry
Množstvo obyvateľov nemá dnes pohodlný prístup k nabíjacej infraštruktúre. Ide hlavne o obyvateľov sídiel mestského charakteru. So zvyšujúcim sa podielom vozidiel s alternatívnym pohonom budú úmerne rásť aj nároky na príslušnú infraštruktúru. Problémom existujúcej infraštruktúry je značná koncentrácia len vo veľkých mestách. Podporená infraštruktúra musí byť budovaná na miestnej úrovni samosprávy a musí plniť úlohu verejne prístupnej infraštruktúry s definovanými minimálnymi technickými parametrami nastavenými v zmysle EÚ trendov. Prostredníctvom masívnej finančnej podpory v celkovej výške 94 miliónov eur by malo byť vybudovaných minimálne 2600 verejne prístupných AC nabíjacích bodov, 500 verejne prístupných DC nabíjacích bodov a 2000 neverejných wallboxov.
Finančná podpora na nákup bezemisných a nízkoemisných vozidiel
Za jednu z hlavných bariér rozvoja trhu bezemisných a nízkoemisných vozidiel sa považujú vyššie obstarávacie ceny. Už 20 krajín EÚ má zavedené finančné mechanizmy na nákup takýchto vozidiel. Slovensko by podľa aktuálneho návrhu malo minimálne po dobu 3 rokov dotovať nákup BEV a PHEV sumou 10-12 miliónov eur ročne.
Zavedenie práva na nabíjací bod
Právo na nabíjací bod vychádza z predpokladu, že k nabíjacej infraštruktúre by mali mať prístup všetci, ktorí o to prejavia záujem. Vykonaním tohto práva sa rozumie aj zjednodušenie inštalácie nabíjacích bodov nielen v budovách s jednotným alebo podielovým spoluvlastníctvom, ale aj v bytových domoch. Právo na nabíjací bod by malo byť v prvom rade aplikovateľné pre nehnuteľnosti, ktoré sú majetkovo-právne vysporiadané. Cieľom legislatívnej úpravy bude upraviť právo užívateľa garážového stojiska na vybudovanie nabíjacieho bodu a povinnosť vlastníka, resp. spoluvlastníkov budovy, v ktorej sa garážové stojisko nachádza, mu toto právo umožniť aplikovať. Náklady na výstavbu, energie a údržbu nabíjacieho bodu bude znášať v plnej miere žiadateľ o nabíjací bod.
Nové pravidlá pre účtovanie nabíjania firemných vozidiel
V súčasnosti neexistuje možnosť vykazovania výdavkov služobného nabíjania elektromobilov v domácnostiach v účtovníctve podnikateľských subjektov. Uvedené je preto jednou z významných prekážok pre rozvoj elektromobility na Slovensku. Navrhuje sa tak zaviesť opatrenia, ktoré umožnia jednoznačne vykazovať výdavky na služobné nabíjanie elektromobilov v inej ako firemnej sieti (napr. domáca sieť zamestnanca) a tieto vykazovať ako riadny daňový výdavok. Zavedú sa variantné opatrenia, ktoré na jednej strane umožnia zamestnávateľom inštalovať smart nabíjacie body u zamestnancov alebo legislatívne určiť pevnú sumu náhrad za spotrebu energie elektrického vozidla, vyjadrenú v eurách na spotrebovanú kilowatthodinu. V prípade neexistencie merania spotreby pri nabíjaní by výpočet náhrad za spotrebovanú energiu vychádzal z odpočtu prejdenej vzdialenosti vozidla (napr. z údajov knihy jázd, registra prevádzkových záznamov vozidiel) a z priemernej spotreby, ktorú uvádza technický preukaz k vozidlu. Je pritom potrebné jednoznačne upraviť aj zúčtovanie a náhradu nákladov na nabíjanie súkromného elektromobilu zamestnanca na pracovnej ceste z domáceho pripojenia a nabíjania služobného elektromobilu zamestnanca z domáceho pripojenia, ako aj iné v praxi sa vyskytujúce situácie.
Podpora v oblasti daní
V súčasnosti sa v mnohých firmách používajú služobné autá aj na súkromné účely. Môže ísť napríklad o manažment firmy alebo obchodných zástupcov, ktorí musia firmu reprezentovať alebo byť v pracovnej pohotovosti. Z tohto druhu benefitu sa musia odvádzať dane, ktoré určuje zákon o dani z príjmov. Vozidlá so spaľovacím motorom bývajú lacnejšie o desiatky percent v porovnaní s bezemisnou alebo nízkoemisnou alternatívou. Preto pri vozidlách rovnakej triedy, ktoré sa využívajú aj na súkromné účely, platí zamestnávateľ a aj zamestnanec vyššie sumy na daniach za ekologickejšie vozidlo.
Preto ministerstvo hospodárstva navrhuje pre BEV a PHEV zníženie tohto druhu daní o polovicu, čím by by sa zvýšila atraktívnosť pre zamestnancov a zamestnávateľov zvoliť si ako služobné auto bezemisné či nízkoemisné vozidlo. Pri obstarávacej cene vozidla na úrovni 40 000 eur s DPH by to znamenalo zníženie aktuálneho daňového základu zamestnanca o 200 eur mesačne a s tým súvisiacu nižšiu daň a odvody a zároveň by sa aj znížili odvody pre zamestnávateľa.
Zavedenie princípu “znečisťovateľ platí”
Prevažná časť členských štátov EÚ motivuje a financuje obnovu vozového parku zdaňovaním a spoplatnením registrácie a prevádzky vozidla na základe princípu „znečisťovateľ platí“. Slovensko je jedna z dvoch krajín EÚ, kde sa nevyužíva systém spoplatnenia registrácií a zdaňovanie odvodené od parametra emisií. Systém registračných poplatkov od 1. 7. 2023 výrazne znižuje sadzby najmä na nové vozidlá (Euro 6d a vyššie) ako aj nízkoemisné vozidlá (hybridy a elektromobily). Systém však nie je nastavený dostatočne motivačne na znižovanie celkových emisií nových vozidiel a celkového priemerného vozového parku. Systém registračných poplatkov od 1. 7. 2023 je teda akýmsi prechodovým mostíkom k správnemu zaťaženiu vozidla podľa produkcie emisií a neskôr by sa mal opäť zmeniť.
Zjednodušenie a zrýchlenie procesu výstavby infraštruktúry
Okrem priamej finančnej podpory je dôležité aj zjednodušenie administratívneho procesu výstavby infraštruktúry. Pre proces výstavby infraštruktúry musia existovať presné a ľahko zrozumiteľné pravidlá projektovej dokumentácie, elektroinštalácie a revíznej správy. Súčasný postup stavebných úradov v Slovenskej republike nie je jednotný. Často sa volí konzervatívny prístup, ktorý zbytočne komplikuje a predlžuje realizáciu výstavby. Ideálny čas výstavby nabíjacej stanice od vzniku požiadavky na výstavbu k dokončeniu výstavby by nemal presiahnuť 8 až 12 týždňov v prípade AC nabíjacej stanice a 4 až 6 mesiacov v prípade DC nabíjacej stanice. Novelizáciou zákona o výstavbe sa predpokladá kompletné vypustenie procesu územného konania, čo prispeje k zjednodušeniu a zrýchleniu výstavby.
Namiesto územného konania budú obce vydávať k stavebným zámerom územné stanoviská z hľadiska súladu územným plánom príslušnej obce, na základe ktorých bude vydaný stavebný súhlas. Režim ohlasovania stavieb sa bude aplikovať pri nabíjacích staniciach v prípade, ak sa nabíjacia stanica zriaďuje ako súčasť už existujúcej stavby, ktorou môže byť odstavná plocha, čerpacia stanica a pod. Stavebný súhlas sa bude týkať stavebných prác, potrebných na úpravu odstavnej plochy – inštalácia nabíjacej stanice. Pri nabíjacích staniciach do 25 kW, ktoré sú drobnou stavbou, bude stačiť ohlásenie príslušnému stavebného úradu. Čo sa týka režimu stavebného povolenia pre prípad vybudovania nových odstavných plôch, resp. budov určených na parkovanie a nabíjanie elektromobilov, tak územné stanovisko obce bude podkladom pre vydanie rozhodnutia o stavebnom zámere. Pri inštalácii nabíjacích staníc na stĺpoch verejného osvetlenia, stĺpoch trakčného elektrického vedenia, či iných už vybudovaných zdrojoch elektrickej energie, bude uplatnený režim stavebného súhlasu.
