Rodinné reprezentatívne kombi s takmer pretekárskymi sedadlami, výkonom superšportového vozidla a prevádzkovými nákladmi, ktoré sa môžu pohybovať v rozpätí od niekoľkých jednotiek až po stovky eur mesačne. Jazdili sme s jedným najuniverzálnejších a najlepších áut, aké kedy prešli našimi rukami.
Aby sme pochopili, aké miesto zastáva Mercedes-AMG E53 Hybrid 4Matic+ v súčasnosti, musíme sa pozrieť najprv do minulosti. Spoločnosť AMG založili Hans Werner Aufrecht a Erhard Melcher. Z prvých písmen ich priezviska je zložený aj názov spoločnosti, teda A (Aufrecht) a M (Melcher). Písmeno G symbolizuje názov dedinky Großaspach, ktorá je rodiskom Hansa Aufrechta. Svojou troškou do motoristického sveta prispeli po prvýkrát v roku 1965, kedy skonštruovali Manfredovi Schiekovi motor do jeho pretekárskeho Mercedesu 300 SE. Oficiálny vznik AMG sa však datuje až v roku 1967. Miestom výroby a sídla spoločnosti sa stal starý opustený mlyn v Burgstalle. Zakladatelia pôvodne počítali s tým, že sa budú zaoberať technológiami pre čisto športové, teda súťažné vozidlá.
Čriepky z histórie
Prvým slávnym súťažným špeciálom z dielne AMG sa stal v roku 1971 Mercedes-Benz 300 SEL 6.9 AMG, ktorý v rukách Hansa Heyera a Clemensa Schickentanza vybojoval celkové druhé a vo svojej kategórii prvé miesto vo vytrvalostných pretekoch v Spa. Červený Mercedes 300 SEL 6.9 po úprave firmy AMG malo maximálny výkon 315 kW (428 k), ktorý mu dovoľoval atakovať rýchlosť 265 km/h. Pritom sériové auto malo výkon len 184 kW (250 k) a dosahovalo rýchlosť nanajvýš 220 km/h.
V roku 1978 sa firma presťahovala do Affalterbachu. Ešte v tom istom roku vstúpilo AMG do Majstrovstiev Európy cestovných vozidiel. Súťažný špeciál bol založený na modeli Mercedes 450 SLC. Tu AMG predviedlo svoju špičkovú kvalitu. Hmotnosť auta stlačilo z pôvodných 1690 na 1220 kg a zvýšilo výkon z 217 na 375 koní. Prvé víťazstvo si model 450 SLC AMG pripísal v roku 1980 na Nürburgringu. Začiatkom 80. rokov AMG začalo upravovať aj sériové automobily značky Mercedes. Ich majitelia z celej Európy navštevujú sídlo firmy a objednávajú si výkonové dopingy. V roku 1981 malo AMG svoj prvý vlastný stánok na autosalóne vo Frankfurte a spoločnosť sa tak stala neoddeliteľnou súčasťou automobilového priemyslu.
Úspechy v motoršporte
Ďalší významný míľnik nastal v roku 1990, keď AMG vstúpilo do nemeckého seriálu DTM. Do šampionátu nasadilo AMG model Mercedes 190 E 2.5-16 EVO II. O dva roky na to s ním získal Klaus Ludwig titul a Ellen Lohrová sa na Hockenheime stala prvou a jedinou ženou v histórii, ktorá zvíťazila v pretekoch DTM. Na frankfurtskom autosalóne v roku 1993 predstavilo AMG prvý automobil vyvíjaný spoločne s Mercedesom – C 36 AMG so šesťvalcom s objemom 3,6 litra a výkonom 280 koní.
V roku 1997 postavilo AMG aj pretekársky špeciál triedy GT1. Za volant extrémneho CLK-GTR si sadol Bernd Schneider a vyhral šampionát absolútne dominantným spôsobom, keď z desiatich pretekoch vyhral všetky. CLK-GTR bolo potrebné homologovať, a tak vzniklo 25 kusov určených na bežné cesty. Tieto automobily sa stali najdrahšími na planéte a disponovali dvanásťvalcom s výkonom 612 koní. Cestné CLK-GTR zrýchľovalo z 0 na 100 km/h za 3,8 s a dosahovalo najvyššiu rýchlosť 325 km/h.
Najultimatívnejším automobilom AMG v histórii sa stal model CLK DTM AMG. Vznikol v roku 2003 ako oslava triumfu v šampionáte DTM. Vyrobila sa obmedzená séria 100 kusov, ale automobily boli rozpredané skôr, ako o ňom informovali médiá. Superšportové CLK poháňal osemvalec s objemom 6,1 litra, výkonom 582 koní a najvyšším krútiacim momentom 800 N.m. Ultimatívne AMG dokázalo zrýchliť z 0 na 100 km/h za 3,9 sekundy a vyvinulo maximálnu rýchlosť 320 km/h. O rok neskôr prišiel Mercedes-Benz CLK DTM AMG Cabriolet. Takisto vznikla séria len 100 kusov, no tá sa rozpredala po telefóne za 93 sekúnd. Cabriolet poháňal rovnaký motor, zrýchlenie bolo pomalšie o jednu desatinku a maximálka sa znížila na 300 km/h.
POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE
