Slovo nanotechnológia môžeme chápať minimálne v dvoch významoch. V tom prvom ide o vednú disciplínu zaoberajúcu sa presne riadenou manipuláciou hmoty na úrovni atómov. Jej názov je odvodený od gréckeho slova nános, ktoré znamená trpaslík. V druhom prípade nimi rozumieme výrobky, ktoré boli vyrobené odbornými úpravami jednotlivých atómov.
Rozvojom vedy a neustálej snahe ľudstva po dokonalejších produktoch už mnohým spoločnostiam operujúcich v najrozmanitejších druhoch priemyslu nestačili technológie na úrovni mikroskopických rozmerov, ale požadovali ešte výraznejšie zmenšenie. Pokiaľ by sme chceli hovoriť o výrobku obsahujúcom nanotechnológie, ten by mal prejsť výrobným procesom, ktorý upravoval jednotlivé štruktúry v rozsahu 0,1 až 100 nanometrov. Kvôli predstavivosti – ľudský vlas má hrúbku 75 až 85-tisíc nanometrov. Výhodou nanotechnologického výrobného postupu výrobku je, že sa dá každý atóm umiestniť na miesto, na ktorom ho výrobca chce alebo potrebuje mať.
Príkladom je situácia, keď preusporiadaním atómov piesku a pridaním ďalších stopových prvkov vyrobíme počítačový čip. Rozvojom takéhoto výrobného procesu sa výrobné náklady dajú znížiť len na cenu materiálu, pričom kvalita hmoty sa dá ľahko regulovať priestorovým usporiadaním atómov. Nanočastice sú ľudským okom neviditeľné, takže prvé vedecké teórie museli byť podporené aj prístrojom, ktorý by umožňoval zámerné hýbanie molekúl a pozorovanie atómov. V roku 1981 sa spoločnosti IBM podarilo skonštruovať skenujúci tunelový mikroskop, ktorý zvládal obe funkcie.
Bez emisií a odpadu
Základnou výhodou nanotechnológií v automobilovom priemysle je skutočnosť, že ak výrobcovia vyrábajú svoje produkty od absolútneho základu (teda od atómov), neprodukujú žiadne emisie ani odpad. Významným objavom sa na začiatku 90. rokov stali uhlíkové nanorúrky, prostredníctvom ktorých je možné vyrábať veľmi malé otvory alebo ich pokrývať tenkou vrstvou častíc pre zníženie trenia. Nanorúrky sú približne stonásobne pevnejšie ako oceľ (a 6-krát ľahšie), pružné ako plast, excelentne vedú elektrický prúd a dokážu sa sami opravovať. Drvivá väčšina súčasných nanozariadení je vyrobená na báze uhlíka a jeho zlúčenín.
Prvé masovejšie uplatnenie v automobilovom priemysle našli nanotechnológie v airbagoch. Len vďaka nanotechnológiám mohli byť vyvinuté mikrosenzory, ktoré konštruktéri aplikovali priamo do konštrukcie airbagu, čím sa dali umiestniť na akékoľvek miesto v interiéri. Nanorúrkami sa dajú vystužiť aj plasty, čo sa využíva v materiáloch CFRP. Extrémnym použitím nanorúrok je teoreticky možné vyrobiť materiál, ktorý by bol nedeformovateľný. Nabúrané auto by sa tak stalo archaizmom. Lítiové batérie v elektromobiloch vyrobené z drahých materiálov by v budúcnosti mohli nahradiť batérie vyrobené z papiera, uhlíkových nanorúrok a strieborných nanovlákien.
Využitie v autokozmetike aj v batériách
Zatiaľ najčastejšie sa s nanotechnológiami môžeme stretnúť v autokozmetike. V špecializovaných obchodoch sa dá kúpiť množstvo čistiacich prostriedkov a prípravkov, ktoré sú vyrobené pomocou nanotechnológií. Čistiace prostriedky na sklá nielenže zlepšujú viditeľnosť, ale ich aj chránia pred drobnými kamienkami, zabraňujú zahmlievaniu a vďaka nanovrstve sa na ňom neudržia dažďové kvapky ani snehové vločky. Podobne to je aj s prípravkami na ochranu laku, ktoré prostredníctvom nanovrstvy odpudzujú nečistoty. Pri silnejšom znečistení stačí povrch laku prejsť len prúdom vody a ten sa bude opäť lesknúť. Trvácnosť jednej nanovrstvy je okolo jedného roka.
Nanotechnológie však majú význam aj v prípade vývoja a výroby trakčných batérií do elektromobilov. Tu sa používajú na zvýšenie kapacity, rýchlosti nabíjania a ich životnosti. Napríklad nanočastice kremíka sa pridávajú do anód na zvýšenie energetickej hustoty. Uhlíkové nanorúrky zasa umožňujú vývoj superkondenzátorov s vysokou kapacitou a rýchlym nabíjaním. Uhlíkové nanorúrky a strieborné nanovlákna by v budúcnosti mohli spôsobiť prielom v technológiách samotných batérií. Strieborné nanovlákna a uhlíkové nanorúrky poskytujú výbornú elektrickú vodivosť, čo by mohlo zlepšiť výkon batérií. Hoci experimentálne batérie na báze nanotechnológií už existujú, ich masová výroba si vyžaduje ďalší výskum a zníženie výrobných nákladov.