Automatická prevodovka je v dnešných autách skôr samozrejmosťou ako raritou. Tlak prevažne západného “lenivého” štýlu šoférovania sa odzrkadlil aj na našom trhu a niet divu, že automatickú prevodovku dnes nájdeme v ponuke každého predajcu. Dokonca aj pri autách nižšej triedy.
Hydromechanická prevodovka
Takzvaný „hydrodynamický menič“. Zodpovedný za prezývku je hydrodynamický menič krútiaceho momentu. Kolesá a motor nemajú priame spojenie, za prenos krútiaceho momentu zodpovedá nízka viskozita hydraulickej tekutiny.
Ide o prevodovku najčastejšie sa vyskytujúcu v starších autách, používanú v širokej škále modelov vozidiel rôznych značiek. Medzi najväčšie výhody patrí veľmi plynulé a kultivované radenie prevodových stupňov. Hydrodynamický menič dokáže veľmi rýchlo a plynule meniť krútiaci moment aj pri vozidlách s väčším výkonom. Časom sa osvedčila aj nadpriemerná životnosť týchto prevodoviek. No medzi najväčšie neduhy tejto prevodovky je zvýšená spotreba paliva a tak isto aj vyššia hmotnosť.
Robotická Prevodovka
Svojou Štruktúrou táto prevodovka pripomína štandardné manuálne prevodovky. Má hriadeľ prenosu energie a spojku (alebo viacero). Samozrejme, najväčší rozdiel oproti ručne radenej prevodovke ostáva koncepcia 2 pedálov a plne automatického radenia.
V prípade dvoch spojok ide o takzvanú dvojspojkovú prevodovku. Takmer každá značka, ktorá ich používa, má svoje označenie. Napríklad Porsche má PDK, koncern Volkswagen má DSG atď. Dvojica spojok slúži na radenie rýchlostných stupňov tak, že jedna z nich je zodpovedná za párne a druhá za nepárne stupne. Keď elektronika dospeje k záveru, že je potrebné preradiť, kotúč jednej spojky sa rozpojí a druhý spojí.
Najhodnotnejšie devízy dvojspojkovej prevodovky sú nižšia spotreba a veľmi vysoká rýchlosť radenia. K nevýhodám sa radí, hlavne čo sa prvých generácií týka, hlučnosť a drahý servis.
Variátorová prevodovka
Nazývaná CVT (Continuously Variable Transmission). Teda tip prevodovky s plynule premenným prevodovým pomerom, čiže plynulou zmenou prevodového pomeru medzi výstupným a vstupným hriadeľom. Ako variátor sa označujú len prevodovky pracujúce na mechanickom princípe. Na rozdiel od klasickej prevodovky, variátory nemajú vopred pevne nastavené prevodové pomery. Prevodovky poznáme podľa interných názvov značiek ako napríklad: Audi (Multitronic), Subaru (Lineartronic) atď.
Využívajú veľmi veľké rozpätie od najľahšieho po najťažší „prevod“. Konštrukcia teda teoreticky umožňuje nekonečný počet prevodov. Vďaka tomu v režime „D“ zažijete za istých podmienok zvyšujúcu sa rýchlosť a konštantné otáčky. Avšak je to riešené individuálne, na trhu sú značky, ktoré ponúkajú modely vybavené variátorom, avšak v špeciálnom (športovom) naladení prevodovka ponúkne 6 alebo iný počet predvolených stupňov.
Najväčšia výhoda tohto typu prevodovky je nízka hmotnosť. A to, že prevodovka neobsahuje spojky. A teda pri určitých modeloch, napríklad SUV, pri posúvaní sa „krokom“ v teréne alebo ťažších podmienkach vám nepreklzuje spojka a nič nespálite. Odradiť vás však môže fakt, že na ostrú jazdu môžete zabudnúť. A rozsah životnosti tiež nepatrí medzi najpriaznivejšie.
Netreba zabudnúť aj na fakt, že pri vyšších radeniach je zvuk variátoru konštantný so zvukom motoru, čo nemusí byť pochuti každému šoférovi. Taktiež veľmi drahé opravy a neschopnosť variátoru spolupracovať s výkonnými motormi.
Mechanická automatická prevodovka
Najmenej často využívaná prevodová skriňa so zoznamu. Dôvod je taký, že sa využíva v motoršporte a športových automobiloch. Sčasti môže byť považovaná za mechanickú prevodovku. Používa totiž spojkový „pedál“. V prípade monopostov F1 spojku nájdeme na volante, nie v podobe pedálu. Spojka sa však používa len pri štarte, k nasledujúcim zmenám rýchlostných stupňov dochádza bez stlačenia spojky.
Akú prevodovku si teda vybrať ? Žiaľbohu, táto rada sa nedá zovšeobecniť, každý potrebuje niečo iné, všetci máme iné priority a požiadavky. Čo však platí celoplošne, je pravidelný servis a dostatočne častá výmena oleja, bez ohľadu na to, či niekto tvrdí opak.
Zdroje: wheelsage | startstop.sk