Aké sú dôvody, ktoré vedú v posledných rokoch k zvyšovaniu cien nových motorových vozidiel?
Za posledných 10 rokov sa podľa magazínu Auto Express priemerná katalógová cena nového benzínového auta vyšplhala v Spojenom kráľovstve z 27 035 libier (32 200 eur) na 45 218 libier (53 900 eur). To je nárast o 67 %, čo je výrazne viac ako všeobecná inflácia spotrebiteľských cien a rast miezd.
O koľko išli ceny nahor?
Nie sú to len benzínové autá. Priemerná maloobchodná cena hybridných áut v Spojenom kráľovstve tiež vzrástla, z 30 485 libier (36 350 eur) na 44 273 libier (52 800 eur – nárast o 45 %) za deväť rokov. To je záver výskumu, ktorý vykonali odborní analytici Cox Automotive. Ako sa tento nárast prejavil pri populárnych autách na trhu? Analytici spracovali ceny za benzínovú Daciu Duster, Ford Puma a Volkswagen Golf a naftový Mercedes triedy E. Značka Dacia zaznamenala najvyšší percentuálny nárast (28 %), ale jej nízka katalógová cena znamenala, že zvýšenie peňažnej politiky bolo obmedzené na 4 197 libier (5 000 eur). Mercedes zaznamenal najväčší nárast – o 10 439 libier (12 450 eur – nárast o22 %) – zatiaľ čo VW zdvihol cenu Golfu o 5 834 libier (6 950 eur) a Ford Pumu o 12 % (33 660 eur).
Priemerná odporúčaná cena dieselových áut sa tiež zvýšila, ale to je dôsledok štrukturálnych zmien. Mnohí mainstreamoví výrobcovia automobilov dieselové motory prestali predávať a prenechali tak tento trh prémiovým nemeckým výrobcom automobilov. Elektromobily zatiaľ fungujú vo svojom vlastnom svete. Čo sa skrýva za zvyšovaním cien? Regulácia, rastúce náklady na suroviny, problémy s dodávateľským reťazcom, meniaci sa vkus spotrebiteľov a pandémia Covid-19.
COVID-19 to všetko odštartoval
Pandémia koronavírusu otočila automobilový priemysel hore nohami. Lockdown a dovolenky zasiahli globálny dodávateľský reťazec, čo spôsobilo, že komponenty sa stali vzácnejšími a ceny surovín rástli (a potom ďalej stúpali, keď Rusko vojensky napadlo Ukrajinu). Covid-19 prerušil status quo európskych automobiliek, ktoré chrlili viac áut, ako bolo zákazníkov, čo udržalo nízke ceny. Polovodiče sa stali hlavnou témou, pričom “čipová kríza” znamenala, že výrobcovia mohli vyrábať len obmedzený počet áut, takže sa zamerali na drahé modely s vyššou maržou, ako sú SUV, a na elektromobily, aby mohli splniť emisné ciele. V prípade predaja SUV za 60 až 90-tisíc eur je zisk približne tak 10x vyšší ako v prípade predaja malého mestského hatchbacku za 18-tisíc eur.
Zákazník nie je na prvom mieste
Keďže dopyt po nových automobiloch prevyšoval ponuku, zmenil sa spôsob myslenia európskych výrobcov automobilov. Automobilky sa začali orientovať na bonitnejších klientov. Napríklad Mercedes zdvojnásobil ponuku luxusných vozidiel. Predaj cenovo dostupných modelov sa znížil o 25 %. Vidieť to aj na úprave portfólia, ktoré v súčasnosti Mercedes komunikuje. Mercedes-Benz Triedy A v roku 2026 skončí. Novým základným modelom bude CLA s benzínovým hybridom, tá však bude stáť v priemere o 20 % viac ako odchádzajúci model. Ford za predchádzajúcich 10 rokov takmer zdvojnásobil cenu Fiesty, až kým nerozhodol o ukončení jej výroby. Niektoré značky prešli na nový predajný model, v ktorom stanovovali ceny a predajcovia už neboli oprávnení uzatvárať dohody s kupujúcimi o nižších cenách alebo zľavách.
Narastá hmotnosť vozidiel
“Jedným z dôvodov zvýšenia cien je zvýšenie hmotnosti automobilov,” hovorí viceprezident spoločnosti Dacia pre výkonnosť produktov, Patrice Lévy-Bencheton. Od milénia sa hmotnosť európskych vozidiel zvýšila v priemere o 21 %. Súčasťou týchto zmien boli aj výkonnejšie motorizácie. Priemerný výkon motorov sa zvýšil o 56 %. Lévy-Bencheton hovorí, že je to spôsobené dvoma hlavnými faktormi. Väčšími deformačnými zónami na splnenie bezpečnostných a nárazových predpisov a spotrebiteľských trendoch. Motoristi začali uprednostňovať viac vozidlá typu SUV. A to vedie k začarovanému kruhu. Väčšia hmotnosť a väčší výkon znamenajú väčšiu spotrebu a emisie. Zároveň je však potrebné plniť emisné predpisy. To sú dôvody, pre ktoré majú aj modely Dacia (Bigster, Duster, Jogger) hybridné motory a v najbližších rokoch prejdú vyššou úrovňou elektrifikácie.
Emisné ciele
Zákonodarcovia zaviedli ciele na zníženie emisií CO2 vozidiel. Európska komisia stanovuje, že skupiny výrobcov automobilov by nemali prekročiť priemer 93,6 g/km v rámci ich celkového predaja automobilov (od roku 2030 sa táto hodnota zníži na 49,5 g/km). “Ak chcete dosiahnuť európsky cieľ v roku 2025, elektrické vozidlá musia predstavovať 22 % predaja,” vypočítava Lévy-Bencheton. Minulý rok pritom predaj elektromobilov predstavoval v Euróep priemer 14 %. Dacia dosiahla iba 3 %, pretože registrácie jej elektromobilu Spring klesli o 63 % po tom, čo vlády zrušili dotácie.
Vyššia bezpečnosť zvyšuje náklady
Od júla 2022 Nariadenie Európskej únie o všeobecnej bezpečnosti (GSR) nariadilo, aby všetky nové vozidlá mali viac bezpečnostných technológií: autonómne núdzové brzdenie, varovanie pred prekročením rýchlosti, asistent udržiavania v jazdnom pruhu a monitorovanie pozornosti vodiča. Tieto asistenčné systémy vodiča sa spoliehajú na senzory, kamery a telematiku – a všetky zvyšujú náklady. O dva roky neskôr sa druhý stupeň, GSR2, rozšíril tak, aby pokrýval všetky autá v európskom predaji. A to viedlo k niekoľkým ťažkým rozhodnutiam pre výrobcov automobilov. Mnohým automobilkám sa niektoré modely neoplatilo prispôsobovať pre nové pravidlá a preto v predaji skončili.
