BMW M5 E39 s motorom W10 predstavuje jedinečný experiment automobilového priemyslu, v ktorom sa spojili technológie značiek BMW a Volkswagen.
Tento model vznikol v rámci tajného vývoja motora W10, ktorý bol testovaný v sedane M5 namiesto pôvodného atmosférického V8. Prototyp sa od sériovej verzie odlišoval nielen motorom, ale aj upraveným podvozkom a chladiacim systémom, ktoré zabezpečili zvládnutie nového pohonného ústrojenstva. Hoci nikdy nebol určený na sériovú výrobu, jeho existenciu potvrdzujú dochované testovacie dáta aj súčasní majitelia, ktorí sa oň starajú ako o vzácny kus automobilovej histórie.
História a kontext vzniku
BMW M5 E39 patrí medzi najuznávanejšie športové sedany histórie, pričom si získalo reputáciu vďaka kombinácii vysokovýkonného atmosférického motora V8, precízne vyladeného podvozka a nadčasového dizajnu. Napriek tomu, že jeho sériová verzia používala motor S62, v zákulisí prebiehal unikátny experiment, ktorý bol výsledkom spolupráce medzi BMW a koncernom Volkswagen.
Ferdinand Piëch, vtedajší šéf Volkswagenu, bol známy svojou víziou technických inovácií. Po úspechu motorov W12 a W16 sa rozhodol preskúmať možnosti desaťvalcového motora s unikátnym usporiadaním valcov do „W“. Tento koncept mal potenciál ponúknuť kompaktné rozmery pri zachovaní vysokého výkonu. Hoci motor W10 nebol nikdy oficiálne uvedený do sériovej výroby, jeho vývoj prebiehal v prísnom utajení.
BMW M5 E39 bolo vybrané ako testovacia platforma z viacerých dôvodov. Vďaka vynikajúcej ovládateľnosti, pevnej karosérii a priestoru v motorovom priestore poskytovalo ideálne podmienky na experimentovanie s novým pohonným ústrojenstvom. Zároveň sa tak Volkswagen vyhol potrebe vývoja úplne nového podvozka, čo zjednodušilo testovanie a urýchlilo celý proces. Aj keď Volkswagen neskôr ukončil projekt, jeho existencia dokazuje ambiciózne plány značky a odvážne technické riešenia, ktoré viedli k vývoju ďalších motorov s usporiadaním „W“.
Technické detaily motora W10
Motor W10 bol jedným z najzaujímavejších experimentálnych agregátov koncernu Volkswagen. Konštrukčne vychádzal z konceptu motorov W12 a W16, pričom mal desať valcov usporiadaných do dvoch úzkych radov v konfigurácii „W“. Toto riešenie umožnilo skrátiť dĺžku pohonnej jednotky a dosiahnuť kompaktné rozmery pri zachovaní vysokého výkonu. Podľa dostupných informácií mal motor objem približne 5,0 litra a dosahoval výkon okolo 500 koní, čo predstavovalo o 100 koní viac než výkon sériovej M5 E39 s motorom S62.
Štandardný motor BMW S62 bol atmosférický vidlicový osemvalec (V8) s objemom 4,9 litra a výkonom 400 koní. Bol známy svojím lineárnym nárastom výkonu, vysokými otáčkami a charakteristickým zvukovým prejavom. Na rozdiel od neho ponúkal W10 vyšší výkon a odlišný krútiaci moment, ktorý pravdepodobne viac pripomínal väčšie motory W12 používané v luxusných modeloch Audi či Bentley.
Integrácia motora W10 do karosérie BMW M5 E39 priniesla viacero výziev. Hoci motor svojimi rozmermi pripomínal tradičné vidlicové desaťvalce, širšie usporiadanie a odlišná konštrukcia prinútili konštruktérov upraviť motorový priestor. Problémy sa týkali aj uchytenia motora a chladenia, pretože agregát generoval viac tepla než pôvodný V8. Okrem toho bolo potrebné prepracovať elektroniku a prevodový systém, aby dokázali efektívne pracovať s novým motorom. Aj napriek týmto komplikáciám bol projekt úspešný, no sériovej výroby sa nikdy nedočkal.
Jazdné vlastnosti a testovanie
Inštalácia motora W10 do BMW M5 E39 zásadne ovplyvnila dynamiku vozidla. V porovnaní so sériovou verziou poháňanou atmosférickým 8-valcom s označením S62 ponúkal nový agregát nielen vyšší výkon, ale aj odlišnú charakteristiku krútiaceho momentu. Vďaka kompaktnému dizajnu W10 sa podarilo udržať rozloženie hmotnosti blízko originálnych hodnôt, čo znamenalo, že auto si zachovalo dobrú ovládateľnosť. Zvýšený výkon a krútiaci moment sa prejavili lepšou akceleráciou, najmä v stredných a vyšších rýchlostiach.
Testovanie prebiehalo interne v rámci koncernu Volkswagen, pričom vozidlo slúžilo na dynamické skúšky aj dlhodobé zaťaženie motora. Ferdinand Piëch osobne dohliadal na projekt a mal možnosť auto niekoľkokrát vyskúšať. Podľa dostupných informácií ľudia pozitívne reagovali na jazdné vlastnosti – motor poskytoval silný ťah a vďaka špecifickému usporiadaniu valcov mal aj jedinečný zvukový prejav.
Napriek sľubným výsledkom sa tento projekt nikdy nedostal do sériovej výroby. Dôvodov bolo viacero – motor W10 sa nakoniec nevyužil ani v rámci koncernu Volkswagen, pretože bol príliš nákladný na výrobu a komplikovaný na údržbu. Okrem toho BMW nemalo záujem o spoluprácu na tomto pohonnom agregáte, keďže jeho vývoj prebiehal bez priameho zapojenia mníchovskej automobilky. Z politického aj ekonomického hľadiska bolo preto rozhodnuté, že M5 E39 zostane verná osvedčenému motoru S62.
Osud jedinečného prototypu
Po ukončení testovania bol prototyp BMW M5 s motorom W10 odložený v priestoroch koncernu Volkswagen. Dlhé roky zostával mimo pozornosti verejnosti a o jeho existencii vedelo len zopár zasvätených. Vozidlo sa nepoužívalo v ďalšom vývoji a jeho motorový koncept sa v sériovej výrobe nepresadil. Napriek tomu nebolo zošrotované ani rozobraté, čo umožnilo jeho neskorší návrat na scénu.
Po rokoch sa prototyp dostal do súkromných rúk a jeho existencia sa stala predmetom diskusií medzi automobilovými nadšencami. Podľa dostupných informácií ho získal slovenský zberateľ. Vozidlo v jeho rukách bolo dokonca podrobené meraniu výkonu na brzde, kde potvrdilo výkon 480 konských síl a 592 Nm.
Dnes je tento prototyp jedným z najvzácnejších exemplárov BMW M5 E39 a vzbudzuje veľký záujem medzi zberateľmi. Vzhľadom na spojenie s Ferdinandom Piëchom a experimentálnym motorom W10 pravdepodobne jeho hodnota v budúcnosti ešte porastie.
Záver
BMW M5 E39 je považované za jeden z najlepších športových sedanov všetkých čias. Prototyp s motorom W10 od Volkswagenu však posúva jeho jedinečnosť na úplne novú úroveň. Spája precízne inžinierstvo BMW s ambicióznymi technologickými víziami Ferdinanda Piëcha, čím vzniklo vozidlo, ktoré nemá obdoby. Desaťvalcový motor v usporiadaní W predstavoval inovatívne riešenie, ktoré malo ambíciu konkurovať najvýkonnejším agregátom tej doby. Hoci sa tento projekt nikdy nedostal do sériovej výroby, ukázal, aké technologické možnosti boli dostupné na prelome tisícročí.
Dedičstvo projektu BMW M5 W10 presahuje hranice samotného modelu. Motor W10 síce nenašiel uplatnenie v produkčných vozidlách, no jeho vývoj pomohol zdokonaliť technológie, ktoré Volkswagen neskôr využil pri motoroch W12 a W16 pre luxusné modely Audi, Bentley či Bugatti. Tento prototyp je tak jedným z dôležitých míľnikov v histórii motoršportu aj automobilového inžinierstva.
Spojenie BMW a Volkswagenu pri tomto projekte ostáva dodnes fascinujúcou kapitolou automobilovej histórie. M5 s motorom W10 je dôkazom odvážnych technických experimentov a vizionárskeho myslenia. Jeho hodnota v očiach zberateľov a nadšencov stále rastie, pričom vozidlo zostáva unikátnym dôkazom toho, že aj tie najnepravdepodobnejšie automobilové spolupráce môžu viesť k výnimočným výsledkom.
