Ak čo i len tušíte, kde by sa toto letisko mohlo nachádzať, tak Vám gratulujem. Obyvatelia v okolí Nového Mesta nad Váhom určite vedia o čom hovorím, ale mnoho Slovákov netuší, čo za letisko má „doma“.
Jedná sa o 3,2 kilometrový úsek diaľnice od odbočky Lúky až po odpočívadlo Hárdok pri Novom Meste nad Váhom. V strede komunikácie nie je klasická zeleň a železné zvodidlá, ale betónové bloky, ktoré sa dajú premiestniť behom niekoľkých hodín.
Okrem toho sa jedná o naozaj rovnú cestu, na ktorej nenájdete pre pristávajúce lietadlo žiadne prekážky. Hovorím hlavne o zákrutách, elektrickom vedení a mostoch. Ešte aj odpočívadlá popri tomto úseku sú rozmermi také veľké, že v prípade núdze tu lietadlo môže pohodlne „zaparkovať“.
Pôvodne bolo letisko, respektíve tento diaľničný úsek postavený s predstavou, že ak by náhodou prišla naša armáda do núdzového stavu, tak behom pár hodín vedia využiť tieto tri kilometre a odpočívadlá ako záložné letisko. To bolo ale v roku 1998, a dnes už nám žiadny takýto scenár nehrozí. Asi.
Takéto riešenie už ale stratilo svoj sekundárny význam, keďže naša armáda má aktuálne iba niekoľko lietadiel a stíhačiek. A aj tie sa kúpili za tak nehorázne peniaze, že s nimi zrejme na takomto letisku nikto pristávať nebude. Vlastne by bolo možno najlepšie, keby sa táto rolovacia dráha nikdy nemusela použiť.
Ak si ale myslíte, že niečo takéto je v Európe raritou, mýlite sa. Ešte počas Československa armáda testovala v roku 1980 pristávanie stíhačiek MIG-23 na diaľnici pri obci Měřín. 5 rokov po tom ešte na tom istom mieste pristávali aj bojové lietadla SU-25.
V Európe boli hlavnými staviteľmi takýchto ciest Nemci. Projekty provizórnych letísk začali doťahovať už v II. svetovej vojne. Malo to ale svoj dôvod – veľmi časté útoky spojeneckých vojsk a bombardovanie leteckých základní nemeckej armády. To bola totižto ešte počas vojny hlavná stratégia – oslabiť úhlavného nepriateľa zničením leteckých a námorných základní.
