TEST Nové Clio – zvonku možno facelift, inak skutočná revolúcia

Nové Clio je naozaj nové – interiérom, čiastočne exteriérom, jazdnými vlastnosťami, aj použitými technológiami. Ibaže to na ňom na prvý pohľad nevidieť.

Temer v rovnakom čase ako Clio prišli na trh v novom vydaní aj niektorí jeho hlavní konkurenti, Opel Corsa a Peugeot 208 , ktorý sa pred mesiacom dokonca stal európskym Autom roku. Či obstojí v ich priamej konkurencii, ukáže až čas.

Pravdou je, že zvonku sa dizajnovo od predchodcu až tak neodlišuje, aj keď úplne nové predné svetlá so zaujímavým tvarom spoznáte na prvý pohľad. Ale tiež nie sú úplné nové. Majú ich ďalšie modely, napríklad aj Mégane.

Ani rozmerovo sa nové Clio od predošlého nelíši, dokonca je o niečo menšie. Takže, práve v porovnaní s extravagantným Peugeotom 208 môže pôsobiť ako fádna a trochu nezaujímavá novinka. Bolo by však naozaj veľkou chybou takto k nemu pristupovať. Clio je naozaj kompletne prepracované, ako prvý model Renaultu stojí na modulárnej platforme CMB-Fa a ďalšie dôležité zmeny objavíte už po pár metroch jazdy.

Z nášho pohľadu má čo ponúknuť minimálne na to, aby sa sa medzi nimi nestratilo. Je fajn, že v malých autách sa aj dnes uživia naftové motory, nie je to žiadna výstrednosť, majú v nich reálne opodstatnenie. Dokázalo to aj testované Clio 115 dCI. Číslo v názve tohto 1,5-litrového naftového motora znamená výkon v koňoch, ak ich prevedieme do metrickej sústavy, dopracujeme sa k údaju 85 kW.

Pri jazde takmer nemáte šancu zistiť, že ide o naftový motor. Je mimoriadne kultivovaný a tichý, kabína je tak dobre odhlučnená, že ani studený štart nie je zvukovo nepríjemný. V podstate sa do interiéru prenáša len minimum hluku, či už toho aerodynamického, alebo od podvozku. Po tejto stránke naozaj máte z jazdy v novom Cliu luxusný pocit – akoby ste sedeli v podstatne väčšom a drahšom aute.

Tento pocit vás neopustí ani po prvých kilometroch, pretože zistíte, že aute si vie nad očakávanie dobre poradiť s nerovnosťami, podvozok je naozaj jeho silnou stránkou – a to sme mali obuté 17-palcové kolesá. Na Cliu nás prekvapil práve pocit „neprimeraného“ komfortu, ktorý v malom aute neočakávate. Samozrejme, prispela k tomu aj pomerne silná výbava. Ale dôležité je, že všetko navzájom do seba harmonicky zapadalo a dopĺňalo sa. V dobre odhlučnenej kabíne napríklad vyniklo audio Bose s deviatimi reproduktormi, vrátane subwooferu. Nebudeme písať, že zvuk je dokonalý, ale na tento typ aute veľmi slušný a 450-eurový príplatok je za takýto „audio-nadštandard“ úplne prijateľný.

Ale vráťme sa späť k jazde. Výkon 4-valcového naftového motora 1,5 dCi na tento typ auta bohato stačí, je pomerne dynamické už od nízkych otáčok, maximálny krútiaci moment 260 Nm dosiahnete už na dvojtisícovej hranici a ak chcete, na stovke ste pod desiatimi sekundami. Sú to slušné, ale nijak výnimočné parametre. Ale opäť – rýchlosti radíte 6-stupňovým manuálom a radenie je tak hladké a príjemné, že si jazdu vyložene užívate práve cez tento pocit. So spotrebou sa v kombinovanom režime pod štyri litre asi nedostanete, ale niekde okolo hranice piatich by ste sa už udržať mali. To je tiež hodnota, ktorá splnila naše očakávania, respektíve bola len minimálne nad nimi.

Ďalšou vymoženosťou, na ktorú sú v Renaulte hrdí, je 7-palcový digitálny prístrojový panel pred vodičom, vybrať si môžete z troch rozličných vzhľadov a je v ňom pár zaujímavých pridaných funkcií, jeho umiestnenie ani grafika nás príliš nenadchli, skôr je to technologická hračka, ktorá na nás v tomto, inak veľmi harmonickom aute, pôsobila trochu disharmonicky, asi by sme uprednostnili klasické analógové prístroje. Ale to je naozaj vec subjektívneho vkusu, žiadna funkčná výhrada.

Na druhú stranu, celková ergonómia a rozmiestnenie ovládacích prvkov sú príkladné. V Renaulte evidentne počúvajú svojich zákazníkov a pri novom Cliu zvolili veľmi dobrý kľúč pri rozdelovaní ovládačov na digitálne a mechanické a pri štruktúrovaní infotainmentového menu, aj keď opäť – grafika pokrivkáva, výhrada je však opäť len estetická.
Naopak, páčil sa nám príplatkový parkovací systém, ktorý nevyužíva len parkovacie senzory na oboch koncoch auta, ale aj obraz zo štyroch kamier, s navádzacím čiarami a obrazom aj z vtáčej perspektívy.

Celkovo asi treba pochváliť dobré rozvrhnutie jednotlivých výbavových stupňov, ich odstupňovanie a aj rozumne nastavené ceny príplatkovej výbavy. Iste, keď sa pri konfigurácii auta „rozbehnete“, cena Clia môže uletieť pomerne vysoko. Povedzme to tak, Clio so základným motorom SCe 65 stojí 9 850 eur, cena „nášho“ testovaného sa vyšplhala približne na dvojnásobok. Ale mali sme v ňom full LED svetlá, parkovacie senzory vpredu aj vzadu so štyrmi kamerami, audio Bose, navigáciu, 17-palcové kolesá, digitálny prístrojový panel, automatickú klimatizáciu, hands-free prístup, tempomat, vyhrievaný volant, polokožený interiér a množstvo ďalších estetických doplnkov.

Možno by sme ešte na záver mohli vrátiť k jeho asi najdôležitejšiemu konkurentovi, Peugeotu 208. Obe autá sú výborné. Peugeot 208 má skutočný francúzsky šarm, každý sa za ním obráti, je nabitý novými technológiami a veľmi slušne jazdí. Vyhovovať bude však skôr tým, čo hľadajú niečo trochu neštandardné, radi jazdia aktívne a chcú byť stredom pozornosti. Nové Clio navonok až tak nezaujme, no má pre zmenu veľký potenciál osloviť skôr tých, čo hľadajú harmonické auto s kultivovanými jazdnými vlastnosťami, v ktorom sa budú naozaj cítiť komfortne, všetko v ňom do seba zapadá a cítiť aj dôraz na vnímanú kvalitu.

Dá sa v ňom jazdiť až prekvapujúco dynamicky, podvozok a nová platforma sú skvelé, ale napriek tomu podľa nás – a hlavne s testovaným naftovým motorom – zaujme skôr tých, čo sa chcú komfortne odviezť a v aute si oddýchnuť, obklopení luxusným a maximálne funkčným interiérom, než tých, čo preferujú dynamickú a aktívnu jazdu.

Technické údaje