Prečo tankujeme najdrahší benzín a naftu v histórii? To sa asi pýta väčšina z nás. Teraz sa pozrieme na pravý dôvod, ktorý je oveľa komplexnejší než len konflikt u našich východných susedov.
Vojna na Ukrajine a sankcie voči Rusku sú iba vrchol ľadovca neustále stúpajúcich cien palív. Všetko začalo ešte v roku 2015. Práve od tohto roku do roku 2020 bola cena ropy na historických minimách. Vo svete panoval prebytok ropy, vtedajšia produkcia bola nadbytočná a zdalo sa, že ropný priemysel stráca kontrolu nad trhom. Rástol tlak na prechod k zelenším alternatívam, nakoľko pre ropné spoločnosti panovala veľká obava, že prídu o svoje impérium, ak sa okamžite nezačnú pripravovať na budúcnosť. Potom však prišiel zlom, pri ktorom je nutné poznať skratku OPEC+.
Poďme trochu späť
Skupina OPEC+ je organizácia ropných vývozných krajín (Organization of Petroleum Exportting Countries) a jej spojencov, ktorým je napríklad Rusko. V roku 2018 táto skupina kontrolovala 44% svetovej produkcie ropy a mala v správe 81,5% overených ropných ložísk. Situácia sa odvtedy nezmenila a OPEC tak kontroluje ceny ropy na celom svete. To prináša aj riziká, keďže ak sa krajina, ktorá je súčasťou OPECU dostane do krízy, ovplyvní to cenu ropy na celom svete. Obmedzenie produkcie ropy totiž vystrelí jej cenu hore.
Zreteľné to prvýkrát bolo v 70tych rokoch, kedy OPEC cielene obmedzil produkciu a dokonca uvalil embargo pre krajiny, ktoré podporovali Izrael, čo spôsobilo, že Amerika a Holandsko bojovali s vysokými cenami ropy a jej nedostatkom. V 80tych rokoch začal OPEC stanovovať ciele produkcie pre členské krajiny, čím si poistil kontrolu cien. Ak sa totiž rozhodnú produkciu znížiť, cena a ich zisky okamžite stúpnu. Práve preto ekonómovia stavajú OPEC do pozície ukážkového kartelu, ktorý spolupracuje, aby zamedzil vzniku ďalšej konkurencie. Na rozdiel od napríklad drogového kartelu, tento je chránený priamo štátnou imunitou.
Súčasná kríza súvisí so Saudsko-Rusko cenovou vojnou z roku 2020. Rusko vtedy odmietlo znížiť svoje výrobné kapacity. Cena ropy klesla v roku 2020 natoľko, že krajiny museli platiť za vývoz, keďže ťažbu ropy nie je možné úplne zastaviť. V apríli bola uzatvorená dohoda, ktorá znížila dennú produkciu o takmer 10 miliónov barelov, čo je približne 10% svetovej produkcie. To zároveň znamenalo, že ťažobné spoločnosti neboli nútené nachádzať nové ložiská, alebo zvyšovať produkčné kapacity. S príchodom ekonomickej obnovy tak nedokázal OPEC reagovať na nový dopyt, čo však jeho akcionárom vôbec nevadilo. Už v Auguste 2021 urgoval radca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť, Jake Sullivan, organizáciu OPEC, aby zvýšila produkciu, ktorá bola nezmenená po obmedzení výroby.
Čo ďalej?
OPEC však nezaregoval. Ako som už spomínal, čím menej ropy, tým je jej cena vyššia. A jeho prístup ostáva naďalej nemenný. Po poslednom stretnutí OPECu bolo schválené zvýšenie produkcie o marginálnych 432 000 barelov za deň. Deň po oznámení plánu Európskej únie uvaliť embargo na Ruskú ropu prebehlo stretnutie členských krajín OPECu. Dva zdroje uviedli, že stretnutie netrvalo ani 15 minút a kompletne sa vyhlo diskusii o sankciách uvalených na Rusko. Zatiaľ čo západ tlačí na organizáciu, aby zvýšila produkciu ropy v ostatných členských krajinách, vedenie skupiny OPEC to vidí inak. Callum Macpherson z bankovej spoločnosti Investec uviedol, že OPEC+ vidí Západ ako strojcu svojich vlastných problémov a nie problém, ktorým by sa mal zaoberať on.
Obdobná situácia sa však deje aj v ropných spoločnostiach, ktoré nie sú súčasťou skupiny OPEC. Spoločným faktorom pre všetky je zastavenie investícií do budúcnosti. Tie sa za poslednú dekádu takmer úplne zastavili, aj vzhľadom na tlak na prechod k zelenšej energii. To spôsobilo, že časť ziskov, ktoré boli predtým určené na stavbu nových ropných veží, skúmanie nových vrtov a celkové navyšovanie produkcie, sa zmenili na súčasť profitu. Pád ropného trhu z roku 2020 bolo v skutočnosti to najlepšie, čo sa pre ropné spoločnosti mohlo stať.
Predtým mali príliš vysokú produkciu a cena spoločne s ich profitom a vplyvom na trh bola minimálna. Experti v roku 2010 nevideli žiadnu budúcnosť v organizácii OPEC, nakoľko už bola doba ropy za nami. A potom prišla pandémia, skvelý dôvod pre obmedzenie produkcie, ktorá sa však už nikdy nemusí zvýšiť, čo raketovo vystrelilo cenu aj zisky. Akoby posledná šanca pre ropné spoločnosti ako zarobiť na rope predtým, než sa svetová ekonomika posunie ďalej. Problémom však je, že zatiaľ svet nie je kompletne pripravený na fungovanie s minimom ropy. Avšak OPEC a ďalšie spoločnosti už ukončili svoje investície do budúcnosti.
Politická hra?
Sen mnohých politikov sa tak postupne napĺňa. Svet, ako sme ho poznali do roku 2020 skončil. Akokoľvek si myslíme, že fungovanie na obnoviteľných zdrojoch je ďaleko, opak je veľmi pravdepodobne pravdou. Pri aktuálnom vývoji totiž ropný priemysel prehral. Prechod na obnoviteľné zdroje je nezadržateľný a akcionári tomu už ani nechcú brániť. Čo chcú, je ešte rýchlo nabaliť svoje vačky na posledných pár rokov, ale inak je v podstate koniec lacnému tankovaniu. Jediné, v čo môžeme dúfať je, že štát urobí opatrenia, ktoré ochránia nás, konečných spotrebiteľov.
Keď sa totiž pozrieme na zloženie ceny, napríklad benzínu, zistíme, že až 60% ide štátu. Spotrebná daň predstavuje 40% a DPH 20%. To znamená, že keby bol benzín zadarmo, aj tak by ste zaň museli zaplatiť, pretože spotrebná daň sa vypočítava z objemu natankovaného benzínu. Aby toho nebolo málo, zo spotrebnej dane platíte aj DPH. Ale nebojte sa, náš minister financií už navrhol zákon, ktorý zdaní ruskú ropu, čím zníži príjmy Slovnaftu a ten si tak povie, že zníži aj cenu paliva, lebo predsa, nikdy si vyššie náklady neodniesol konečný spotrebiteľ… však?