Na autosalóne v Ženeve predstavil Seat v roku 1999 štúdiu malého športového auta s otvorenou karosériou typu roadster. Seat Formula sa však sériovej výroby nikdy nedočkal. Prečo?
Seat Formula mal síce dve sedadlá, ale pôžitok z jazdy, pre ktorý bol stvorený, poskytuje najmä vodičovi. Automobil mu mal dopriať jazdu so športovým nasadením ignorujúc pohodlie a zdvíhajúcu vodičovi hladinu adrenalínu až na maximum. Konštrukčné lahôdky, moderné technológie a výnimočné jazdné vlastností i výkony tohto roadstera sú pre tep zrýchľujúcou zmesou, ktorú namiešali v Design Centre Europe v Sitges neďaleko Barcelony.
Prevodovka z WRC, pohon zadných kolies
To, čo ukrýval tento Seat v názve, je plne vyjadrené v jeho konštrukcii. Srdcom Formuly bol známy štvorvalec Audi s päťventilovou technikou a s prepĺňaním turbodúchadlom, avšak patrične naladený na podstatne vyšší výkon. Jeho zdvihový objem bol zväčšený z 1,8 na 2,0 litra. Umiestnený pred zadnou nápravou poskytoval zadným kolesám 240 koní pri 5800 ot./min a 295 Nm od 2100 do 4800 ot./min. Prevodovka Sportronic so sekvenčným preraďovaním mala 6 stupňov. Bola prevzatá zo súťažnej Cordoby WRC, ktorú preverili mnohé rýchlostné skúšky svetového šampionátu. Len 900 kg vážiacemu roadsteru umožňovala jej kombinácia s výkonným motorom schopnosť akcelerovať z pokoja na rýchlosť 100 km/h za 4,8 sekundy a dosiahnuť najvyššiu rýchlosť 235 km/h. To sú parametre, nad ktorými by sme ochkali, aj keby s nimi teraz prišla nejaká nová Cupra. A ten pohon zadných kolies. Júúj.
Formulové zavesenie kolies
Základ Formuly tvoril ľahký, pevný a tuhý hliníkový rám. Jeho profily neboli zvárané ani lepené, ale mechanicky spájané špeciálnymi článkami. Dvere sa otvárali smerom nahor, vpredu sa otvárali na pántoch a kvôli hliníkovej vani karosérie tu boli obrovské prahy, ktoré dodávali autu pevnosť a torznú tuhosť. Zavesenie kolies bolo podobné, aké mávajú aj skutočné formuly, riešené pomocou dvoch priečnych ramien s horizontálne umiestnenými pružinami a tlmičmi. Disky kolies z ľahkej zliatiny mali vpredu rozmery 7,5Jx20 a vzadu 9Jx20 palcov. Obuté boli do pneumatík 205/45 R20 a 255/35 R20.
Puristický interiér
Interiér sa vyznačoval futuristickými tvarmi. Zaujali najmä samostatné ručičkové prístroje a úzka stredová konzola s pákou sekvenčnej prevodovky. Stred volantu zdobilo zmodernizované logo značky. Prevodové stupne bolo možné radiť nielen klasickou pákou, ale tiež dvoma malými páčkami za volantom. Aj keď skutočný nadšenec športovej jazdy odmieta všetko vybavenie, ktoré nie je vyslovene nevyhnutné, interiér bol vybavený malou klimatizačnou jednotkou.
Strecha nikde
Vonkajšie panely karosérie, dlhej len 3943 mm a vysokej 1150 mm, boli z kompozitných plastových materiálov. Zadný spojler sa po prekročení rýchlosti 50 km/h automaticky nastavil tak, aby optimálne zvýšil aerodynamický prítlak na zadnú nápravu. Predné nasávacie otvory mali variabilnú svetlosť, čím sa k chladiču motora dostalo len toľko vzduchu, koľko bolo nevyhnutne potrebné. Nezanedbateľné je, že sa konštruktérom podarilo ušetriť trochu priestoru aj pre batožinu, konkrétne 100 litrov.
Koncept Seat Formula sa veľmi podobal na Lotus Elise. Nebola to náhoda. Neoddeliteľnou súčasťou celého projektu bol Julian Thomson, ktorý sa pripojil k tímu ako vedúci dizajnu exteriéru. Bol to on, kto vymyslel, ako to všetko postaviť, ale jednu vec neurobil. Nezaviedol žiadnu ochranu pred nepriaznivým počasím. Roadster s výraznou fluorescenčnou žltou farbou sa síce do výroby nikdy nedostal (čo je škoda, pretože svet by určite uvítal cenovo dostupné malé športové auto s pohonom zadných kolies), ale aspoň otvoril svetu oči a zreteľne mu naznačil, že Seat bude športovou divíziou koncernu Volkswagen.
