Sídlo spoločnosti BMW Group s visutou konštrukciou je dodnes jednou z najinovatívnejších technických stavieb povojnového obdobia. Štyri valce sú totiž zavesené na strešnej krížovej oceľovej nosníkovej konštrukcii a pri jej stavbe bolo použitých niekoľko inovatívnych metód.
Budova totiž nebola stavaná zdola nahor ako to obvykle býva, ale horné poschodia boli najskôr postavené na zemi a až potom hydraulicky vyzdvihnuté na masívnej „vežovej šachte“ zo železobetónu a dokončené v niekoľkých segmentoch.
Dominanta Mníchova
Sídlo BMW Group bolo hotové v auguste 1972 a vyrástlo oproti slávnemu olympijskému areálu. Administratívnu budovu navrhol rakúsky architekt Karl Schwanzer. Stala sa z nej celosvetovo významná nadčasová ikona, ktorá ovplyvnila nielen automobilku, ale aj celé mesto Mníchov. Vďaka svojej pôsobivej fasáde, vizionárskej konštrukcii a priestorovému poňatiu spája táto „visutá veža“ jedinečným spôsobom vizuálnu strohosť s konštrukčnou a funkčnou logikou.
V rokoch 1970 až 1972 vznikla budova v Mníchove iba za 26 mesiacov. Výstavba si vyžiadala 3,5 milióna hodín a podieľalo sa na nej 500 staviteľov, 200 architektov, inžinierov a projektantov. Na budove sa nachádza viac ako 3 000 fasádnych prvkov, ktoré boli zhotovené v Európe vtedy nepoužívanou japonskou technikou liateho hliníka.
Ako to celé začalo?
V roku 1968 vyhlásila spoločnosť BMW AG architektonickú súťaž na návrh novej administratívnej budovy. Aby Schwanzer presvedčil predstavenstvo BMW, dozornú radu a významných akcionárov, postavil v ateliéroch Bavaria Film model jedného kompletného poschodia v tvare štvorlístka v mierke 1:1. V decembri toho istého roku mu vedenie BMW zadalo zákazku na výstavbu nového sídla. Na tvorbe Schwanzerovej scény a na natáčaní klipu sa podieľal aj scénograf Rolf Zehetbauer, ktorý v roku 1973 získal Oscara za výtvarnú réžiu k filmu Kabaret.
Schwanzerov životný príbeh sfilmujú
„He Flew Ahead“ je názov celovečerného filmu o architektovi Karlovi Schwanzerovi. V hlavnej úlohe sa predstaví herec Nicholas Ofczarek. Režisér Max Gruber vytvoril film na objednávku Martina Schwanzera, zosnulého syna Karla Schwanzera, a Karlovej vnučky Caroline. Ako napovedá podtitul „Architektonická báseň“, ide o netradičný prístup k výnimočnej osobnosti, ktorá chápala architektúru ako zhmotnenú poéziu.
Karl Schwanzer sa narodil 21. mája 1918 vo Viedni. V nej v roku 1940 dokončil štúdium architektúry na technickej univerzite. Vlastný ateliér si otvoril v roku 1947. Spočiatku pracoval na menších projektoch, no vďaka úspechoch v medzinárodných súťažiach získaval postupne uznanie v celej Európe. V roku 1959 sa stal profesorom na Viedenskej technickej univerzite a neskôr učil aj na univerzitách v Budapešti či Saudskej Arábii. Jeho posledným projektom sa stala budova rakúskeho veľvyslanectva v Brazílii. V roku 1975 spáchal samovraždu.
