Európska únia chce, aby všetci motoristi jazdili na elektromobiloch. Tie však na výrobu potrebujú veľké množstvo kľúčových surovín, v ktorých Európa nie je sebestačná. To si veľmi dobre uvedomuje Čína a svoje dominantné postavenie využíva. Predstavitelia európskych automobiliek tak momentálne nemôžu pokojne spávať. O téme informuje Renault, agentúra Bloomberg a portál Euractiv.sk.
Značka Renault predala v prvom polroku 2023 na celom svete spolu 770 807 vozidiel, čo je medziročný nárast o 1 %. V Európe sa jej predaj v prvej polovici roka 2023 zvýšil o 21 % na 501 985 kusov. Modelu Megane E-Tech electric sa v prvom polroku predalo viac ako 23 000 kusov. Zároveň ide o najpredávanejšie elektrické vozidlo vo svojom segmente vo Francúzsku. Predaj modelu Austral v prvom polroku 2023 dosiahol počet 39 495 kusov a Arkana si našla 41 821 nových majiteľov. 51 % vozidiel predáva Renault súkromnej klientele.
Nepokoj šéfa Renaultu
Napriek týmto predajným úspechom predseda predstavenstva automobilky Renault Jean-Dominique Senard neskrýva obavy. Ešte cez víkend v rozhovore pre agentúru Bloomberg varoval, že nad európskym odvetvím elektromobilov sa vznáša „čínska búrka“. Čína ako druhá najväčšia ekonomika sveta totiž ovláda kľúčové suroviny na výrobu batérií pre elektrické vozidlá. A v hre je obmedzenie dodávok týchto dôležitých surovín.
Začína sa to najmä obmedzením vývozu gália a germánia, ktoré sa používajú aj v polovodičoch a elektromobiloch. Podľa šéfa Renaultu ide o zdvihnutý varovný prst. „Samozrejme, že ma to v noci budí. Je to zásadný strategický problém. Cez noc sa môžeme dostať do šialenej situácie a to nikto nepredpokladal,“ povedal. Prejavila sa podľa neho prílišná závislosť Európy na Číne a tiež potreba vybudovať nákladný dodávateľský reťazec.
„Keď hovorím o čínskej búrke, mám na mysli dnešný silný tlak súvisiaci s dovozom (elektrických) vozidiel z Číny do Európy,“ hovorí Senard. Čínske odvetvie elektromobilov a dodávateľský reťazec surovín sú výsledkom mnohoročných investícií, ich replikácia v Európe by podľa neho stála miliardy eur.
Čínske vývozné obmedzenia sú prejavom súperenia Číny a USA v oblasti technológií a môžu spôsobiť narušenie globálnych dodávateľských reťazcov. Európa sa ocitla uprostred sporu, čo ju núti hľadať alternatívy. V prípade náhleho nedostatku batérií kvôli výpadku surovín by bol podľa Senarda kľúčový vývoj alternatívnych palív ako napríklad syntetických palív a vodíka.
Európa potrebuje nové bane, obyvatelia ich však nechcú
Členské štáty EÚ presadzujú ambicióznejšie ciele pre domácu recykláciu. Napríklad Litva predstavila stratégiu, v ktorej je voči Číne kritická a chce viac spolupracovať s Taiwanom. Okrem USA aj Holandsko obmedzilo vývoz technológií potrebných na výrobu čipov do Číny. Tá však rýchlo reagovala obmedzením exportu gália a germánia. Aj keď ide o dôležité materiály, ktoré sa budú ťažko rýchlo nahrádzať, nie je to ani zďaleka najhoršie obmedzenie, po ktorom mohla Čína siahnuť. Väčším problémom by boli exportné obmedzenia na lítium. Tie však môžu nasledovať neskôr.
Zástupcovia EÚ si hneď naplánovali stretnutie, aby novú situáciu prediskutovali. Snahy o hľadanie nových obchodných partnerov, objavovanie nových ložísk v Európe a získavanie materiálov recykláciou sa zrejme zrýchlia. Problémom však je, že pokiaľ chce byť Európa sebestačná v ťažbe kľúčových surovín, musí vytvárať nové bane. A tie v blízkosti svojho bydliska nikto nechce.
Bane, najmä tie na uhlie, sú symbolom znečisťovania životného prostredia. V snahe o prechod na čistejšie zdroje energie preto smerujú eurofondy do transformácie uhoľných regiónov vrátane baní na hornej Nitre. Na výrobu batérií do elektrických áut alebo magnetov do veterných turbín sú potrebné takzvané kritické suroviny. A tieto sa musia niekde vyťažiť. Momentálne sa tak najviac deje v Číne, no Európska komisia navrhla cieľ, aby do roku 2030 Európa ťažila aspoň 10 percent svojej spotreby týchto materiálov na vlastnom území.
Predstavitelia členských štátov však očakávajú odpor voči novým baníckym projektom. Napríklad plány na otvorenie lítiovej bane v Lisabone sa odkladajú už od roku 2018. Aj v Taliansku sú mnohé náleziská najmä v turistických oblastiach. Presunutie baníctva do tretích krajín problém zase iba presúva do iných komunít. Tretie krajiny upozorňujú na rastúci problém tzv. „zeleného kolonializmu“, keďže banícke projekty často vysídľujú pôvodné obyvateľstvo.
