Na rozdiel od fosílnych palív sú biopalivá, palivá vyrábané človekom. Biopalivá sa vyrábajú z obnoviteľných zdrojov rastlín, často známych ako biomasa. Keďže biopalivá radíme medzi obnoviteľné, môžu pracovať na znižovaní emisií CO2 a iných škodlivých emisií vozidiel so spaľovacím motorom.
Všetky benzínové a naftové palivá predávané v našej krajine musia obsahovať určité percento biopaliva, aby sa pomohli splniť širšie emisné ciele. Biopalivá sú teda možno bežnejšie, ako ste si pôvodne mysleli.
Súčasné zloženie bežného bezolovnatého benzínu má označenie E10. Tento kód označuje, že palivo obsahuje až 10 percent bioetanolu. Niektoré prémiové palivá sa stále vyrábajú s použitím staršieho zloženia známeho ako E5, čo naznačuje, že sa používa až päť percent biopaliva. Ide najmä o 98 a 100 oktánový benzín. Medzitým nafta obsahuje až sedem percent bionafty. Práve preto na stojanoch čerpacích staníc nájdete označenie nafty B7.
Čo sú biopalivá a ako sa vyrábajú ?
Biopalivá sa vyrábajú z obnoviteľných zdrojov uhlíka. Na mysli máme rastliny, stromy, trávu alebo poľnohospodársky odpad. Biopalivá pri spaľovaní produkujú oveľa menej oxidu síry, ozónu a oxidu uhoľnatého. Hoci stále uvoľňujú oxid uhličitý do atmosféry, niektorí ľudia polemizujú o hodnotách C02 pri spaľovaní. Biopalivo však môže plnohodnotne slúžiť ako náhrada palív ako ropa, propán, uhlie a plyn.
V autách sa používajú dva typy biopalív – bioetanol a bionafta. Bioetanol vzniká rozkladom buniek živých organizmov na cukry, ktoré sa následne fermentujú za vzniku etanolu (druh alkoholu). Môže sa tiež vyrobiť extrakciou škrobu z rastlín, ako je kukurica a pšenica, ktoré sa zase môžu použiť na výrobu cukru.
Bionafta sa vyrába kombináciou rastlinného oleja alebo živočíšneho tuku s alkoholom. Medzi dobré zdroje patrí repka olejná, sójové bôby, kokos, riasy, palmový olej a iné. Bioetanol aj bionafta obsahujú menej energie na liter ako čistý benzín alebo nafta, hoci pri zmiešaní zlepšujú výkon spaľovania a znižujú emisie škodlivých plynov, ako je oxid uhoľnatý a oxid síry.
Má používanie biopalív nejaké nevýhody?
Hoci používanie biopalív má zjavné výhody, existuje aj niekoľko nevýhod. V prvom rade ide o to, že pri spaľovaní stále produkujú CO2. To vedie k väčšiemu množstvu skleníkových plynov v atmosfére. Do určitej miery je to kompenzované skutočnosťou, že rastliny používané na výrobu paliva v prvom rade absorbujú CO2, keď rastú. Aj keď dá sa polemizovať v akej miere.
Existujú však tvrdenia, že dodatočná energia, ktorá ide do výroby biomasy (ako je oranie polí a rozmetávanie hnojív), znamená, že produkujú viac CO2 ako už fosílne palivá. Rovnaké polemizovanie ako v prípade elektromobility a cesty od výroby elektriny až do batérii samotných áut.
Treba zvážiť aj hrozbu pre produkciu potravín. Každý m2 pôdy, ktorý sa využíva na výrobu biopalív, je pôda, ktorá sa nevyužíva na pestovanie plodín. Neslúži teda tak na obživu obyvateľstva. Ďalšou nevýhodou sa javí environmentálny vplyv pri výrube lesov na vytvorenie poľnohospodárskej pôdy, ktorá sa môže použiť na pestovanie rastlín na palivo.
Majú biopalivá budúcnosť?
Zdá sa nepravdepodobné, že biopalivá sa stanú niekedy priamou náhradou benzínu a nafty. To neznamená, že v najbližších rokoch nezohrajú svoju úlohu. Do roku 2050 sa chce stať väčšina Európy úplne uhlíkovo neutrálna, pričom hybridné a elektrické autá budú kľúčom k eliminácii výfukových emisií na našich cestách. Biopalivá by medzitým mohli pomôcť znížiť našu uhlíkovú stopu.
Sľubnejšou cestou ako biopalivá by mohli byť syntetické palivá alebo palivá. Benzín a nafta sú známe ako „uhľovodíky“, pretože sa skladajú z atómov vodíka a uhlíka odvodených z ropy. Na rozdiel od toho, eFuels získavajú vodík z vody a uhlík zo vzduchu a spájajú ich v štruktúre podobnej benzínu a nafte.
Syntetické palivá môžu byť vytvorené pomocou obnoviteľnej energie a uhlík zachytený ich tvorbou môže kompenzovať emisie CO2 pri ich spaľovaní. Predpokladá sa, že eFuels by mohli mať potenciál ako spôsob skladovania energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov v časoch nízkeho dopytu.