Mestský drobec, no zato extrémne šikovný a vyspelý. Tak by sa dalo asi najpresnejšie jednou vetou okomentovať stretnutie s modelom Hyundai i10. Ponúka však toho oveľa viac.
Ťažko tomu uveriť, no Hyundai i10 je na trhu už neuveriteľných 17 rokov. Debutoval totiž v roku 2007, pričom aktuálne kórejská značka ponúka jeho tretiu generáciu. Tá si minulý rok prešla menšou omladzovacou kúrou v podobe faceliftu. A práve ten sme mali možnosť vyskúšať v redakčnom teste vo výbave Style.
Na úvod sa musím priznať, že od i10-tky som nemal veľké očakávania. Mestské drobné auto, ktoré je vstupom do ponuky vozidiel Hyundai a okrem nízkej ceny toho veľa nevie ponúknuť. Viac som sa však nemohol mýliť a Hyundai i10 ma úprimne a pozitívne prekvapil. Začnime dizajnom, ktorý sa naozaj vydaril. Mne totiž tento drobec okamžite padol do oka a jeho dizajn nemôžem hodnotiť inak ako priaznivo. Exteriér je uhladený, moderný, no zároveň javí aj nádych športovosti.
Špeciálne by som v prednej časti vyzdvihol modernizované denné LED svetlomety, ktoré sú svojim tvarom jedinečné a veľmi nenápadne sú integrované do prednej masky. Tá má miestami pomerne ostré tvary, ktoré však i10-tke dodávajú na spomínanej športovosti. Vzadu zase auto oživuje drobný spojler a jemný difúzor. Auto je zároveň svojimi rozmermi veľmi kompaktné a jeho prirodzeným revírom sú mestá, kde dokáže byť aj úzkych uličkách veľmi obratné. Napriek svojej menšej veľkosti však ponúka dostatočný batožinový priestor 252 litrov. Po sklopení zadných sedačiek narastie až na 1 050 l.
Lacný, no funkčný interiér
Po usadnutí za volant je však dojem z vozidla o niečo menej priaznivý a cítiť, že ide o vstupný model do portfólia značky. Interiéru totiž dominujú lacné a tvrdé plasty, ktoré nie sú zrovna najpríjemnejšie na dotyk. Autíčku to však pomerne rýchlo odpustíte. Interiér síce pôsobí lacnejším dojmom, no zato je funkčný a všetky ovládače dôležitých funkcií sú ľahko a intuitívne dostupné, a tiež potešia aj fyzické tlačidlá na ovládanie klimatizácie. Veľmi príjemné je ovládanie viacerých funkcií priamo na volante, ktoré je taktiež veľmi intuitívne.
Nie každému sadne dizajn digitálneho prístrojového štítu. Klasické dva kruhy predstavujúce otáčkomer a tachometer totiž vystriedali polkruhy, ktoré sa s rastúcimi otáčkami/rýchlosťou vypĺňajú. Hyundai i10 má aj nejaké rezervy po stránke ergonómie. Volant sa dá totiž posúvať len výškovo a k sebe si ho teda neprisuniete. V dôsledku toho som mal pomerne problém nájsť si svoj ideálny posed za volantom. Nešťastne bola umiestnená aj lakťová opierka, ktorá v sklopenom stave sťažovala zapnutie bezpečnostného pásu. Treba však dodať, že je to vec, na ktorú sa dá po čase zvyknúť.
Hyundai i10 je na svoju veľkosť mimoriadne šikovné auto plné rôznych asistenčných systémov a technologických vychytávok. Vyzdvihnúť treba prepojenie so smartfónom, ktoré funguje naozaj bezproblémovo. Okrem toho však tento drobec disponuje aj parkovacími senzormi, kamerou, vyhrievanými sedačkami, vyhrievaním volantu či automatickými diaľkovými svetlami. Pri nich však treba podotknúť, že nie vždy pracujú na 100 % a neraz sa mi stalo, že ostali rozsvietené aj pri protiidúcom aute. Skvelo však funguje tempomat a udržiavanie vozidla v jazdnom pruhu. Auto sa drží pekne na strede a nefluktuuje od čiary k čiare.
1,2-litrový štvorvalec
Testovaná verzia mala pod kapotou 1,2-litrový 4-valec s výkonom 62 kW, teda 84 koní s maximálnym krútiacim momentom 118 Nm. Ten sa na predné kolesá prenáša cez 5-stupňový manuál, ktorý pracuje spoľahlivo. Pri diaľničných rýchlostiach vám však bude vyšší prevodový stupeň chýbať. Auto totiž pri 130 km/h točí zhruba 3 500 ot./min. Treba ale pochváliť skvelé odhlučnenie motora a ani pri spomínaných otáčkach nie je v kabíne prílišný hluk.
Hyundai i10 nie je vzhľadom na svoj výkon žiadny rýchlik, no pohodlne vás odvezie do vášho cieľa. Na druhej strane sa s ním dá užiť aj kopec zábavy, predovšetkým ale v nižších rýchlostiach, kde dokáže byť vcelku svižné. Ostrejšiu jazdu podobne dobre zvláda aj samotný podvozok a veľmi dobre sú tlmené aj náklony karosérie. Pedále sú nastavené skôr pre ženské publikum, spojkový pedál je skutočne mäkký, na čo si treba chvíľu zvykať.
Veľmi príjemná spotreba
Spotreba patrí k najväčším výhodám Hyundaiu i10. Štvorvalec papá skutočne málo a po 530 prejdených kilometroch svietila na displeji spotreba 6,3 l/100 km. Pri ostrejšej jazde sa však pohodlne dostanete aj nad 8 litrov. No na druhej strane, s ľahšou nohou na plyne a pri absencii diaľnic dokáže klesnúť na 5,2 l/100 km. Aj to je jasný dôkaz toho, že i10 je primárne mestským vozidlom.
Záver
Hyundai i10 je pre mňa napriek drobným nedostatkom veľmi milým prekvapením. Týždeň s ním som si náramne užil a je jasným dôkazom toho, prečo majú malé autá stále zmysel. Nízka spotreba, kompaktné rozmery, no zároveň ponúka všetko, čo v aute potrebujete a k tomu celú plejádu asistenčných systémov. K tomu si pripočítajte cenu 15 090 eur (cena nami testovanej verzie) a máte prakticky dokonalé auto do mesta, ktoré však neohŕňa nosom ani nad okreskami.
TECHNICKÉ ÚDAJE |
Hyundai i10 1.2 16V DOHC Style |
Počet valcov |
4 |
Zdvihový objem |
1 197 cm3 |
Max. výkon |
62 kW / 84 k |
Max. krútiaci moment |
118 Nm |
Palivo |
benzín |
Pohon |
FWD |
Prevodovka |
5-stupňový manuál |
ROZMERY, HMOTNOSTI A OBJEMY |
|
Dĺžka |
3 675 mm |
Šírka (bez spätných zrkadiel) |
1 680 mm |
Výška |
1 483 mm |
Rázvor náprav |
2 425 mm |
Pohotovostná hmotnosť |
1 007 kg |
Zrýchlenie 0-100 km/h |
12,6 s |
SPOTREBA (počas testu) |
|
Mesto-okresky |
5,2 l/100 km |
Mesto-okresky-diaľnica |
6,6 l/100 km |
Počas celého testu |
6,3 l/100 km |
Objem palivovej nádrže |
36 l |
CENA |
|
Základná cena modelu |
11 690 € |
Cena testovanej verzie |
15 090 € |