Test Abarth 595C Competizione, rovnako skvelý aj bez strechy?

Abarth 595C v našej redakcií už pred nejakým časom bol, no tentokrát sme mali možnosť vyskúšať variantu “hore bez”. V rakúskych Alpách sme zisťovali klady a zápory tejto verzie.

Kto ho šoféroval, ten ho miluje. Kto sa viezol ako spolujazdec na dlhšej trase, ten ho nenávidí. Ak sa zaujímate o rýchle a relatívne dostupné autá, o Abarthe 595C ste už určite počuli. Jedná sa o auto postavené na základe legendárneho Fiatu 500, s ktorým však táto verzia zdieľa minimum dielcov. Jeho výrazne rozšírené blatníky a agresívnejší vzhľad môžu niekomu pripomínať “dobu tuzingovú” z prelomu tisícročí, no akonáhle sa v aute preveziete, garantujem vám, že na slovo tuzing v spojení s Abarth 595C už nikdy v živote nepomyslíte.

O tom, že auto je upravené kvalitne a s použitím len tých najlepších dielov svedčia firmy ako napríklad Brembo či KONI, ktorých dielce sú použité na aute. Isto viete, že na požiadanie môžete mať váš Abarth aj s výfukom od svetoznámej firmy Akrapovič, ktorý znie úplne brutálne. Ten náš mal “iba” civilnejší výfukový systém Monza zakončený 2×2 koncovkami. Oproti Abarthu, ktorý sme testovali naposledy, 595C-čko malo namiesto 5 stupňovej manuálnej prevodovky robotizovaný manuál s rovnakým počtom stupňov. “C” v názve auto hovorí o tom, že je to kabrio s plátnenou strechou. Aké sú teda výhody a nevýhody kabrioletu?

Robusný postoj

Od svojho vzdialeného príbuzného Fiatu 500 sa Abarth 595C diametrálne líši, čo spoznáte najmä na exteriéri. Horná polovica predného nárazníku je takmer zhodná s autom, ktoré je označované ako “auto pre ženy”, no dolná polovica je o niečom úplne inom. Namiesto usmiatej mriežky sa tu nechádza nahnevaný gril s veľkými nasávacími otvormi s nápisom ABARTH a v našom prípade aj karbónovým lipom. To skvele komplementuje zvyšok masky v čiernej fabre a dodáva prenej časti potrebný kontrast.

Pohľad zboku prezradí dlhšie previsy spôsobené mohutnejším bodykitom a rovnako vyniknú aj 17 palcové disky z ľahkých zliatin. Tie ukrývajú štvorpiesikové brzdy Brembo, ktorých farebné prevedenie tvorí kontrast alebo ladí s lakom karosérie. Detail, ktorý mi osobne trochu prekážal bol trochu nezmyselný polep ABARTH na oboch stranách. Aj po toľkých rokoch na trhu si niekto myslí, že ľudia nevidia rozdiel medzi Fiatom a Abarthom?Estetika zadnej časti auta sa z veľkej časti odvíja od aktuálneho počasia. Ak je slnečno či pod mrakom a jazdíte s otvorenou strechou, jazdite ďalej. Pohľad na zadnú časť auta s otvorenou strechou vzbudzuje mierne negatívny a možno tak trochu “taliansky” dojem. Strecha sa totiž neuloží do nejakého úložného priestoru vo vozdile, ale svojvoľne si odstáva. Tým tak trochu narušuje celú bočnú líniu auta. Naopak, ak je strecha na svojom mieste, kabriolet len málokto rozozná od bežnej verzie.

Mesto nemusí…

Ihneď po nasadnutí zistíte, že v aute sa nenachádza tuctová prevodovka. Nie je tu manuál (ktorý by som možno v tejto verzií uvítal skôr) a ani dvojspojkový automat. Namiesto toho tu nájdete robotizovanú manuálnu prevodovku, ktorá sa ovláda štyrmi tlačidlami (1, N, R a A/M). Stlačením jednotky auto zvolí prvý prevodový stupeň, ktorý však na rozdiel od dvojspojky zaradí až po tom, čo pridáte trochu plynu. Je to veľká nevýhoda havne v meste, a to kvôli tomu, že v zápche musíte nepretržite jazdiť štýlom brdza-plyn. Podobne je tomu aj pri opúšťaní križovatiek.

To sa však dá autu prepáčiť a dá sa na to časom aj zvyknúť. Na čo sa zvyká veľmi ťažko ak vôbec je pritvrdý podvozok. Samozrejme, športové KONI tlmiče nebudú nikdy také pohodlné ako odpruženie na sériovom Fiate 500, no aj v normálnom režime bolo auto až príliš tvrdé. Ďaľším negatívnym faktorom sú zmeny prevodov. Robotizovaný manuál vás bude s veľkou radosťou hádzať o sedačku a v športovom režime ešte duplom. Ideálne nie je ani parkovanie. So zloženou strechou uvidíte v strednom spätnom zrkadle veľký prd a budete si teda musieť vystačiť len s dvomi späťákmi. So strechou hore je to lepšie, no stále sa výhľad vzad nedá nazvať ani s prižmúením oka dobrým. Osobne mi prekážal aj väčší polomer otáčania, čo som pociťoval pri parkovaní v úzkych priestoroch.

Ak toto všetko dokážete autu odpustiť, odmení vás neskutočným množstvom pohľadov. V 595C-čku sa na vás budú pozerať mamičky s deťmi, carspotteri či dokonca petroheadi, ktorí vedia čoho je toto auto schopné.

… ale serpentíny miluje

Keď už hovoríme o tom, čo tento žltý drobec dokáže, veľmi rád by som začal dojmami z kľukatých Alpských serpentín. V nich je auto veľmi sebavedomé aj napriek svojim proporciám. Na moje prekvapenie drží lepšie než som čakal a môžete si s ním trúfnuť naozaj na veľa. Pri výjazdoch zo zákruť však bolo cítiť, že auto kvôli absencií samosvorného diferenciálu nie je najdravejšie. Táto situácia sa zmení akonáhle stlačíte malé nenápadné tlačidlo na palubovej doste s nápisom TTC. Torque Transfer Control simuluje vlastnosti samosvorného diferenciálu. Po jeho stlačení sa systém vypne a vozidlo si prestane automaticky pribrzďovať koleso, ktoré prešmykuje. Suma sumárum – máte možnosť prejsť zákrutu bez akejkoľvek pomoci elektroniky.

Štvorpiestikové Brembá sú neúnavné a dostatočné silné, aby umožňovali bezstarostnú športovú jazdu aj v prípade, že Abarth 595C vezie troch dospelích ľudí. Jednu vec, ktorú na 100% musíte spraviť pri ostrej jazde, je prepnúť tú nešťastnú prevodovku do manuálneho režimu. V automatickom sa správa totiž veľmi zvlášne. Radenie pádlami je lepšie už len z toho dôvodu, že máte ozubené kolesá pod kontrolou a vyhnete sa všetkým bugom, ktoré vám napríklad budú dlho držať auto v prvom prevodovom stupni alebo preradia skôr ako by ste chceli. Zmeny prevodov nie sú rýchle, no keď pri radení trafíte isté spektrum okáčok, výfuk vás odmení miernym zabublaním a niekedy až praskaním. No a spotreba? Tú radšej neriešte. V kombinovanej premávke predpisovým tempom sa nám podarilo spraviť priemerku niekde okolo hodnoty 8 litrov na 100 kilometrov. Ak ste jedním z tích, ktorí vždy využívajú plný potenciál auta, nebude problém jazdiť za 13 či až 15 litrov benzínu.

Má kabrio význam?

Abarth 595C je skvelým šoférskym autom, ktoré dokáže upútať široké spektrum ľudí. Jazdí bombovo, je štýlové a v prípade núdze vie odviezť aj 4 pasažierov. Za svoje jazdné vlastnosti vďačí koncepcií strechy, ktorej sa skladá len horná časť. Na jednu stranu auto nestráca na tuhosti karosérie na druhú nemáte pocit, že sedíte v plnohodnotnom kabriolete. Aj so založeným veterným deflektorom nie je komfortné jazdť rýchlosťou 90km/h a viac. Pre koho je teda určený? Podľa môjho skromného názoru si 595-ku bez pevnej strechy kúpia ľudia, ktorí si chcú užívať leto naplno, jazdiť tak, ako sa s Abarthom má, ale hlavne takí, ktorí dokážu autu veľa odpustiť. Na našom roadtripe nám ale absencia pevnej strechy vyhovovala a výrazne uľahčovala natáčanie nasledovného videa:

TEST Ford Mustang 5.0 V8 GT Convertible – poriadna rozlúčka s letom