TEST Opel Astra 1,4 Turbo CVT – fakt celkom slušné auto

Nový Opel Astra nás prekvapil najmä svojou účelnosťou a jednoduchosťou. Kombinácie trojvalca a prevodovky CVT sme sa najprv báli, nechali sme sa však zbytočne ovplyvniť predsudkami.

Ak sa pozriete na cenník vynoveného modelu Opel Astra, zistíte, že po motorickej stránke nemáte príliš veľký výber. V prvom rade sa musíte zmieriť s trojvalcom.  Tri valce majú pod kapotou dva benzínové motory s objemom 1,2 alebo 1,4 litra a aj 1,5-litrový diesel. Aby sme boli spravodliví, tak 1,2-ka je k dispozícii v troch variantoch s výkonom od 81 do 107 kW, takže ten výber nie je až tak chudobný. A čo je ešte dôležitejšie – trojvalce pre Astru úplne stačia.

Trojvalce fakt stačia

A to si dovolíme tvrdiť s tým, že sme otestovali hneď ten najsilnejší trojvalec s objemom 1,4 litra a maximálnym výkonom 107 kW, doplnený prevodovkou CVT. Tá sa môže pochváliť siedmymi virtuálnymi stupňami. Niekto možno zdvihne obočie, ale táto kombinácia naozaj funguje – a nielen na papieri, ale aj v praxi.

Ak sa najprv pozrieme na tie „papiere“, tak zistíme, že  jazdiť by sme mali so spotrebou pod šesť litrov a so zrýchlením pod desať sekúnd. A ako je to v praxi? Dôležité je jedna vec, maximálny krútiaci moment má tento motor pomerne slušných 236 Nm a čo je ešte dôležitejšie, odspodu je dostupný už pri 1 500 otáčkach. Podčiarknuté a zrátané – testovaná Astra mala fakt slušnú dynamiku, motor výborne ťahal už odspodu. A zrýchľovanie je plynulé a kultivované- za toto treba Astru fakt pochváliť.

A teraz spotreba.  Pri nízkoobjemových trojvalcoch je veľmi kolísavá a závislá od naloženia auta a hlavne jazdného štýlu vodiča. Ibaže 1,4-ka nie je zas až tak malý objem, takže celkovo sme pri približne rovnomernej jazde, rozloženej medzi okresky, mesto a diaľnicu dosiahli pri prevažne dvojčelnnom obsadení vozidla priemernú spotrebu len tesne nad šiestimi litrami.  Na okreskách a s ľahkou nohou na plyne sme sa vedeli dostať aj pod päť, pri trochu dynamickejšej jazde v meste aj cez osem litrov. Fakt slušná spotreba.

Len na okraj, výraz „slušná“ sme použili už dvakrát, použijeme ho onedlho opäť a je dokonca aj v nadpise tohto testu. Testovaná Astra je totiž auto, ktoré je už na trhu nejaký ten rok a má za sebou pár mimoriadne úspešných generácií, v roku 2016 sa stala aj európskym Autom roku.  A za tie roky sa ju podarilo vyladiť tak, že síce ničím na prvý pohľad neohúri, ale všetko v nej funguje presne podľa vašich očakávaní.

Dizajn prešiel pár evolučnými vylepšeniami, ale zrak vám po tomto aute skĺzne bez toho, aby vám niečím na prvý pohľad učarovala, alebo aby vám na nej niečo okamžite prekážalo. Dá sa povedať, že Opel Astra vyzerá bežne a príjemne – a presne tak bude vyzerať aj o niekoľko rokov. Je to dizajn, ktorý prakticky nestarne a rozhodne sa rýchlo „neopozerá“. A platí to aj pre interiér.  Prístrojovka už dávno nie je „pretlačidlovaná“, ako v minulých modeloch, to, čo by sa malo ovládať hardvérovo, sa hardvérovo ovláda, zvyšok je dotykový. Materiály sú veľmi slušné, interiér pôsobí jednoducho, ale z hľadiska vnímanej kvality hodnotne a príjemne, akurát vzadu je možno o niečo menej miesta, než by sa patrilo. Vyskúšajte a uvidíte, čo prekáža nám, si vy možno v skutočnosti ani nevšimnete.

Konečne bez „demokratizácie“

A niečo veľmi podobné možno konštatovať aj o infotainmente a bezpečnostných asistentoch. Pri Astre a svojho času aj Insignii sme sa zvykli sťažovať na to, že nemeckí inžinieri z nich v tých vyšších verziách robia hi-tech autá a za každú cenu sa v nich snažili mať prakticky všetko, čo sa do auta za rozumnú cenu nainštalovať dalo.

Pred pár rokmi preto veľmi radi a veľmi často hovorili o „demokratizácii strednej triedy“, čím mysleli, že do strednej triedy a za „strednú“ cenu prinesú technológie z luxusných áut. Aj to spravili, ibaže to len málokedy fungovalo naozaj dobre a tak ste sa miesto na jazdu sústredili napríklad na to, prečo sa vám svetlá prepínajú z diaľkových na stretávacie každých dvesto metrov,  keď zasvietia na „nevhodne“ umiestnený pätník pri ceste. Takže namiesto toho, aby ste si v zákrutách užívali vynikajúci podvozok Astry (má ho veľmi slušný aj teraz a k tomu aj priame a presné riadenie), ste rôznymi anatomickými výrazmi častovali toho, kto to takto „blbo“ navrhol.

Nový Opel Astra

1 of 6

Teraz sme mali v Astre Apple Car aj Android auto, automatické prepínanie svetiel, predkolízny asistent, varovanie pred vybočením z jazdného pruhu, dažďový senzor a množstvo‚ ďalších veci – a čuduj sa svete, všetko fungovalo tak, ako má a hlavne aj vtedy, keď má.

Čítajte viac: Tichý facelift modelu Opel Insignia prináša jedinečné Pixel svetlá

Ergonómia je naozaj premyslená,  interiér pôsobí skôr technokraticky a možno troch chladne, avšak naozaj prehľadne. Nič na vás nebliká, zbytočne nesvieti, žiadne hlúpe animácie a farebné svetielka, pri ktorých máte pocit, že ste skôr v cirkuse…

Vylepšený a vynovený Opel Astra je veľmi slušné auto, prakticky mu nieto čo vyčítať,  možno až na miernu nekultivovanosť pri státi so zapnutým motorom, v čom nezaprie tri valce pod kapotou. Hovorí sa, že predávajú emócie, toto auto budete však kupovať skôr rozumom a na chuť mu budete prichádzať až postupne. Ak uvažujete o kúpe auta v tejto kategórii, určite sa v Astre aspoň prevezte.

Technické údaje