TEST Hyundai Santa Fe SMART – slovenský rodinný ideál

Aktuálna 4. generácia modelu Santa Fe je na trhu od roku 2018. Za tento pomerne krátky čas sa na slovenských cestách udomácnila. Jej rozmery, praktická stránka a lákavá cena oslovili nejedného zákazníka. Navyše ak zoberieme do úvahy slovenskú výbavu SMART, dostávame do zoznamu možných rodinných áut celkom silného bojovníka. Ako si však tento “prerastený Smart” počínal v našom redakčnom teste?

Hyundai sa aktuálnou generáciou svojho vlajkového modelu Santa Fe trafil do čierneho. Čoraz viac ortodoxných zástancov európskych značiek (ku ktorým som donedávna patril) sa pri výbere svojho nového rodinného auta zastaví aj na stránkach kórejskej automobilky. Niet sa čomu diviť. Hyundai už dávno dokáže bez problémov konkurovať nemeckým autám, ba dokonca ich v mnohom aj predbieha. Dovolil by som si tvrdiť, že výbava SMART, ktorou sa Hyundai snaží zvýšiť predaje svojho mohutného SUV, je dokonalým príkladom rodinného auta, ktoré bežný Slovák využije. Na prvý pohľad síce nepôsobí nejakým presvedčivým dojmom, no našťastie dnes už málokto súdi knihu podľa obalu. Čo mňa osobne najviac zaujalo, respektíve sa mi nepáčilo na Santa Fe SMART, sa Vám pokúsim priblížiť v nasledujúcich riadkoch.

Určite mnohých z Vás ako prvé pri pohľade na Santa Fe napadne, že je to zbytočne veľký kus “plechu”. Áno, no nie zároveň. Za touto čudnou formuláciou vety stojí hlavne to, že aj keď je vlajkové SUV Hyundai naozaj veľké auto, vnútorne máte pocit, že sedíte v bezpečnej obálke, ktorá je akýmsi Vaším exoskeletom. S autom sa zžijete po prvých pár kilometroch a potom Vám svet okolo Vás pripadá možno až príliš zanedbateľný. Pocit bezpečia pre posádku je teda skvelý, no stále treba mať na pamäti fyzikálne zákony.

SMART trochu inak

Santa Fe SMART v testovanej výbave s cenou 34 490€ je ideálne auto pre ľudí, ktorí nepotrebujú mať prečačkaný interiér a všemožné technologické zbytočnosti. V interiéri nie je cítiť pocit prémiového auta, no na druhú stranu z neho vyžaruje funkčnosť a zmysel pre detail. A to je presne to, čo od rodinnej výbavy potrebujete. Všetko tu má svoje miesto či svoje poslanie. Osobne mi však trošku prekážalo, že aj napriek tomu, v akej cenovej hladine sa auto nachádza, tu absentuje možnosť bezkľúčového štartu či odomykania. V dnešnej dobe keď už je táto funkcia aj v autách o niekoľko tried nižšie je smutné, že sa pre SMART táto ponuka nenachádza vôbec v možnostiach príplatkovej výbavy. Ďalším, no menším sklamaním bola absencia zabudovanej navigácie. Tu však závažnejší problém nevidím, keďže vďaka bezdrôtovému pripojeniu cez Apple CarPlay či Android Auto si ju tam môžete nastaviť zopár klikmi.

Posledným väčším sklamaním bola absencia elektrického otvárania dverí batožinového priestoru. Áno, je to funkcia, ktorá je pre rozmaznané “zadky”, no na druhú stranu keď máte auto slušne zablatené alebo zasnežené z cesty, nie je na škodu. Zároveň si ale musím oponovať. Elektrické otváranie 5. dverí by mohlo cenu zdvihnúť o čosi vyššie a to sa v dnešnej dobe kedy je dobré každé Euro ráta.

Dostanete to, za čo si zaplatíte

Celkovo musím povedať, že vyhotovenie interiéru ma nijak nesklamalo a ani neprekvapilo. Dokonale odráža cenovku za auto a účel, ktorému je určené. Veď reálne len málo ľudí si dopraje pocit kožených sedačiek v kombinácii s Alcantarou keď vie, že sedačky budú pod neustálym náporom padnutej zmrzliny, vyliatej vody a iných tekutín. Jedná sa predsa o rodinné auto pre rodiny s deťmi nie o výstavnú skriňu pre manažéra v obleku.

V tomto bode sa dostávame k obrovskej výhode, ktorú Santa Fe SMART pre mňa osobne malo. Základným tvrdením na dnešných cestách je vidieť a byť videný. A toto dokázal Hyundai perfektne. Predné LED svetlomety svietia skutočne excelente a prepínanie medzi diaľkovými a stretávacími je bezproblémové. Možno len nešťastné umiestnenie smerových svetiel v prednej časti je nevýhodou. Veľakrát sa totiž stane, že auto pred Vami ich môže prehliadnuť, keďže bývajú často mimo zorné pole spätných zrkadiel. Sú proste príliš nízko.

Nevadí mi však ich prevedenie pomocou klasickej halogénovej žiarovky. V aute v tejto cene je to v poriadku. V prípade drahšej verzie by som už v tom mohol vidieť problém. Podobne je tomu aj v zadnej partii. Krásna grafika svetlometov sa priam ponúka k detailnejšiemu preskúmaniu a dokonale plní svoj účel. Opäť však musím skritizovať umiestnenie smerových svetiel. Opäť je to príliš nízko a opäť to môže byť nebezpečné. A ešte jedno OPÄŤ, smerovky sú opäť len halogénové…

Motor bez problémov, prevodovka tak-tak…

2,0 CRDi. Štvorvalec. Pre Boha to musí ísť ako slimák do kopca… Sklamem Vás milovníci “veľavalcov”. Aj keď je Santa Fe naozaj mohutné auto, motor so 136 kW a 400 Nm točivého momentu nemal najmenší problém ho dostatočne rýchlo rozhýbať keď bolo treba. Je síce pravdou, že na papieri by sa väčšie číslo v kolónke objem vynímalo viac ale prečo? Prečo by niekto, kto si kupuje auto kvôli rodine s ohľadom na nízku cenu potreboval trojlitrový šesťvalec z 250 kW a maximálkou končiacou mimo číselníku tachometra?

Motor poskytoval autu dostatočné zrýchlenie pri predbiehaní a rovnako tak aj pri rozbiehaní sa na križovatkách. Avšak najslabším článkom pohonnej sústavy bola prevodovka. Prepáč Hyundai, ale 8-stupňový automat je síce pekný, no pri studenom motore surový a chladný ako ľad na Antarktíde. Na môj vkus pri studených štartoch a prvých kilometroch dávala prevodovka motoru zabrať veľmi tvrdým súkaním prevodových stupňov. Neskôr, po zahriatí na prevádzkovú teplotu, to už bolo relatívne v poriadku.

Pre mňa osobne najpríjemnejším prekvapením bola prítomnosť pohonu všetkých kolies či asistovaného zjazdu z kopca. Santa Fe síce nie je permanentná štvorkolka, no v prípade potreby dokáže poslať výkon tam kam treba. Veľmi veľa z Vás teraz bude namietať, že štvorkolka je zbytočná a zvyšuje to spotrebu a bla bla bla… No potom si predstavte situáciu, keď idete s rodinou domov z hôr alebo z pikniku a zrazu zapadnete či už v blate alebo v snehu. Santa Fe je ťažké auto a v takejto situácii budete za pohon 4×4 nadovšetko vďační. Chápem, že takýto prípad sa Vám stane možno raz za X rokov, no keď sa stane, môže to mať nepríjemné následky.

Pre tých, ktorých napokon aj tak bude zaujímať spotreba, buďte v kľude. Hyundai si počas testu v priemere vypýtal 7,6 litra na 100 kilometrov. V meste, kde bude tráviť asi 70% svojho života to bolo 8,8 litra, na diaľnici 7,7 a na okreskách rodinným tempom prekvapivých 5,7 litra. Celkom ekonomické hodnoty pri pohľade na špecifikácie čo poviete?

Resumé

Dostávame sa k záveru. V tejto časti vždy zvyknem sumarizovať pre koho je auto určené. Teraz to však neurobím. Auto si predsa kupuje každý podľa potreby a podľa chuti, preto je to na každom z Vás. Musím ale zhodnotiť, že ma Santa Fe ani neprekvapilo ani nesklamalo. Dostal som od neho presne to čo som potreboval. Z hľadiska bezpečnosti by som možno ešte trošku popracoval na adaptívnom tempomate. Jeho správanie bolo z času na čas nepredvídateľné. Keď som očakával, že začne zrýchľovať na nastavenú rýchlosť, dal si niekoľko sekundovú pauzu na premyslenie si nasledujúcich krokov a až potom úkon vykonal. Niekoľko sekúnd… To sa v aute, kde je dôležitá každá sekunda nenosí. Rovnako tak jeho ostráchané reakcie na mokrej vozovke by som zaradil k podpriemerným.

Naopak vyzdvihuje celkové spracovanie. Počas testu, kríženia náprav či diaľničnej jazdy som si nevšimol, že by v interiéri niečo vŕzgalo alebo zapraskalo. Auto teda ako celok hodnotím na 9,3 boda z 10. Prečo? To si už názor skúste urobiť každý sám…

Škoda Kodiaq vs. Hyundai Santa Fe, ktorý sa oplatí viac?!