TEST Honda Civic Executive Sportline, horúci dizajn poháňaný jednolitrom za dobrú cenu

Civic je vynikajúce auto aj v základnej výbave, ktorá môže byť pre niekoho nevýrazná. Japonskej flotile tým pádom stále chýbal medzikus, ktorý by spojil dva svety – športovú divíziu (aspoň vizuálnu) a obyčajný motor. Našťastie na to Honda po niekoľkých rokoch prišla a tak sa mi dostala na test Honda Civic Executive Sportline.

V podstate ide o Type-R bez krídla a bez výkonu. Je ale skvelé, že si zákazník môže tentokrát vybrať sám, či je preňho rozhodujúca konská sila, športový vzhľad alebo cenovka, ktorá neprevýši 25 tisíc. Je to ako vyberať si jednu z dvojvaječných dvojičiek – jedna ponúka zážitok z jazdy, 320 konských síl a palivo má radšej ako zákruty. Tej druhej síce tieto vlastnosti chýbajú, ale zvonka sú na niektoré detaily takmer identické. Navyše si s ňou dokáže človek vychutnať každodenný komfort, ktorý prináša podvozok, menšiu spotrebu a peňažnú úsporu v podobe tisícov eur. Že by Sofiina voľba?

1,0 liter prekvapí aj skúsených odporcov trojvalcov

V 21. storočí sa vďaka down-sizingu vraciame k strašiakom z minulosti – k trojvalcom. Tie v drvivej väčšine prípadov nedisponujú príjemným zvukom a už vôbec nie potrebným výkonom. Ale! Pravdu povediac, v tomto Civicu bolo veľmi ťažké vôbec vnímať, že je pod kapotou pohonná jednotka s objemom iba jedného litra. Pridáva podľa povelu, predbiehania sa nebojí, len pri naloženom aute chýba zopár desiatok koní, aj to hlavne na rýchlostných cestách, kde by sa človek chcel pripojiť rýchlejším tempom. Priemerná spotreba sa vyšplhala na 6,2 L/100 km, čo nie je vôbec zlé.

Absencia športového výkonu pri takomto zovňajšku troška zamrzí, ale ak niekomu chýba výkon, má hneď dve alternatívy. Prvou je Type-R, ktorý bol stvorený na rýchlu jazdu a krutónov má viac ako dosť, ale tam niekoho odradí cena. Druhá možnosť je vybrať si klasický Civic, ktorý sa síce bude tváriť elegantne a limuzínovo, ale ukrýva 1,5–litrový motor, na ktorý Honda dokonca poskytuje niekoľkoročnú záruku, takže sa zdá, že je overeným produktom automobilky.

Pri verzii Executive Sportline ale výber motorizácie neprichádza do úvahy. Na moje prekvapenie si ale Civic vystačí aj s trojvalcom. Toľko odsudzovania a celkom zbytočne. Tri valce si väčšina z vás predstaví ako motor vysávača umiestnený pod kapotou auta, ja nie som výnimkou. Ale 126 koní bičovaných turbomotorom prekvapivo stačí a pokojne si viem predstaviť cestu automobilky aj týmto smerom.

Osobne si myslím, že zákazníkov v lákavom „ohoze“ nebude vôbec odrádzať, pretože ide o jednu z najkrajších generácií. K atletickej postave sa pridáva aj manuálna prevodovka, ktorá dopĺňa celkový dojem z auta. Prevody sú ideálne dlhé a jednotlivé rýchlostné stupne do seba krásne zapadajú, ako je tomu zvykom pri starších modeloch. Riadenie je ľahké a pozoruhodne rýchle a pritom mu nechýba spätná väzba, takže si nezatáča ako sa mu zachce.

Športový a krotký zároveň

Exteriér netreba nejak zvlášť predstavovať. Podobne ako niektorí z jeho konkurentov, aj Civic pobral prvky najhorúcejšej verzie a destiloval ich do dostupnejšieho automobilu. Výsledkom tejto kombinácie je menšie zadné krídlo a širšie blatníky. Mierne vyladenie sa nachádza aj v prednom nárazníku, kde sa dostalo pozornosť nové denné svietenie a mierne prekombinovanie svetlometov. Musím uznať, že výsuvné strešné okno pridáva autu ešte viac šibalského vzhľadu.

Interiér predáva kvalita použitých materiálov a komfort. Príjemné ergonomické sedadlá a šaltpáka, intuitívny multifunkčný volant a prístrojový štít vytvárajú dojem, že ste nasadli do úplne inej dimenzie. Nehovoriac o úložných priestoroch, ktorých je tu neúrekom. V stredovom tuneli je napríklad veľmi šikovne vymyslená dvojitá „odkladacia plošina“, kde si hore dáte telefón a nabíjať sa dá cez medzierku medzi týmito dvojitými poschodiami. V tomto prípade poteší aj malinký otvor na uchytenie káblov, aby telefón nelietal medzi zákrutami. Pitný režim počas horúcich letných dní zabezpečí úložný priestor vo dverách, do ktorého sa bez problémov zmestí litrová fľaša vody.

Milovníkov dizajnu tiež poteší červené prešívanie, ktoré sa tiahne celou kabínou. Pri sedení za volantom musím pochváliť prácu konštruktérov, ktorí ako jedni z mála dovolia zákazníkom nastaviť si hlavovú opierku inak ako hore a dole. Za toto palec hore! Ďalším veľkým potešením z jazdy je celkový posed a poloha manuálnej prevodovky či volantu, ktoré sa okamžite vryjú pod kožu. Pokiaľ vlastníte alebo jazdíte niektorou zo starších generácií Hondy, budete sa cítiť ako doma, len s modernejším príslušenstvom.

Ako to však v živote býva, nič nie je úplne dokonalé. Do auta som nasadla s malou dušičkou, že sa automobilka možno poučila z celosvetových recenzií a uvedomila si, že takto najmodernejší nádych japonskej technológie vyzerať nemá. Reč nie je o ničom inom ako o displeji infotainmentu, ktorý je ako tŕň do oka v inak veľmi príťažlivo prepracovaných útrobách. Čo už, je to proste Honda. Toto je jedna z mála vecí, ktoré by ma pri kúpe odrádzali, keďže nový softvér je v nedohľadne.

Zvyšok interiéru zostal do značnej miery rovnaký, aj keď s niekoľkými vylepšeniami. Azda najvýraznejší rozdiel je v tom, že Civic sa vrátil v čase (našťastie) a znova priniesol do obehu fyzické tlačidlá informačnej obrazovky. To zjednodušilo prístup a zrýchlilo reakcie. Pre mňa osobne je dotykové ovládanie hlasitosti a kúrenia skutočne rušivým a otravným elementom, takže „starožitné“ ovládače sú vítaným návratom. Pohodlie vo vnútri si dokáže užiť aj viac pasažierov ako len tí vpredu. Na zadných sedadlách je dosť miesta pre nohy, no viac poteší, že si kvôli jemne zrezanej streche nebude nikto búchať hlavu o strop.

A keďže sa celé auto nesie v praktickom štýle s kopou úložných priestorov, kufor svojim objemom nesmie zaostávať. Ide o 478 litrov, ktoré sa dajú naplniť kuframi na dovolenku, ale bez problémov sa sem zloží aj detský kočík. Mrzí ma len to, že tu nie je rozkladací systém ako má napríklad HR-V, kde sa sedadlá po sklopení dajú do jednej roviny.

Resumé

Celkovo je Civic Executive Sportline presne taký, ako sa od neho očakáva. Odjakživa ho vyrábali ako dobre navrhnutý rodinný automobil, no tu sa skĺbilo príjemné na pohľad s prijateľnou cenou. Nebála by som sa ani 1,0 litrového turbomotora, ktorému v podstate nič nechýba. Pracuje spoľahlivo aj v nízkych otáčkach, takže to nie je žiadny strašiak pomalých jázd. Za mňa 100-krát áno.

Technické údaje