O spojení diaľnic D4 a D2 prostredníctvom tunela Karpaty sa hovorí v podstate od dokončenia PPP projektu D4/R7. Jednou z najnovších alternatív, ako by sa projekt mohol posunúť, je, že ho postaví čínska štátna stavebná spoločnosť.
Myšlienku postaviť tunel Karpaty oživil Bratislavský samosprávny kraj na jeseň 2022. Výrazne tomu prispela skutočnosť, že v novembri 2021 bola dokončená časť diaľnice D4, ktorá tvorí tzv. nultý obchvat Bratislavy a končí v Rači. Štát v súčasnosti stavia prepojenie diaľnic D1 a D4, no význam diaľnice D4 by ďalej vzrástla, keby sa dokončilo jej napojenie na diaľnicu D2. Tranzitná aj osobná doprava smerujúca z Rakúska a Maďarska smerom do Česka by výrazne odľahčila dopravu v Bratislave.
Úsek, ktorý by spájal D4 s D2, by mal tvoriť dlhý tunel s názvom Karpaty. Posledná technická štúdia tunelu bola vyhotovená v roku 2015. Podľa nej by bol tunel Karpaty dlhý 10,98 km. Tunel Karpaty by sa tak stal nielen najdlhším tunelom na Slovensku, ale zároveň aj druhým najdlhším dvojrúrovým tunelom v Európe. Ten vôbec najdlhší sa nachádza v Nórsku, volá sa Ryfast a má dĺžku 14 kilometrov.
Celkové náklady na vybudovanie tunela Karpaty sa odhadujú na minimálne 1,5 miliardy eur. Išlo by tak o suverénne najdrahšiu stavbu v histórii našej krajiny. Kompetentní tak hľadajú možné riešenia financovania a jednou z možností je, že tunel by postavila cudzia krajina, ktorá by ho aj prevádzkovala a poberala z neho benefity (mýto a poplatky za prejazd).
Návšteva čínskej delegácie v SR
Tou krajinou by mohla byť Čína, ktorá má s budovaním obrovských infraštruktúrnych projektov bohaté skúsenosti a disponuje aj potrebnými technológiami. Povedal to po stretnutí s čínskou delegáciou minister dopravy Jozef Ráž v relácii Krížom krážom s Jožom Rážom. “Absolvovali sme návštevu Číny a následne čínska štátna stavebná spoločnosť, ktorá má na starosti infraštruktúrne projekty, najmä železnice, ale taktiež stavbu diaľnic, tunelov a výrobu takzvaných TBM mechanizmov, prišla na Slovensko, aby si hlbšie prebrala možnosti spolupráce.”
Ako pripomína Jozef Ráž, štát má niekoľko možností, ako stavať a financovať veľké dopravné projekty. Môže vyhlásiť klasické verejné obstarávanie, uzavrieť PPP projekt alebo využiť aj G2G (goverment-to-goverment) projekt, čo je inštitút, ktorý pozná aj Európska únia. V takomto prípade sa na výstavbe projekty dohodnú štáty. Slovensko delegácii z Číny predstavilo projekty budovania rýchlostnej cesty R4 (rýchlostná cesta spájajúca štátnu hranicu s Poľskom pri obci Vyšný Komárnik so Svidníkom, Prešovom, Košicami a štátnou hranicou s Maďarskom pri Milhosti) a projekt výstavby tunela Karpaty. Práve druhý menovaný by mohol byť pre Čínu zaujímavý, pretože spoločnosť disponuje patentom na výrobu TBM strojov, prostredníctvom ktorých by bol tunel budovaný. “Vyrobí ich asi 300 ročne a teda predpokladáme, že by to dokázali urobiť lacnejšie ako hociktorá súkromná spoločnosť, ktorá by tieto stroje musela nakúpiť,” povedal Ráž. Slovensko by ako protihodnotu mohlo ponúknuť Číne prevádzkovanie tunela, ktorý by bol zvlášť spoplatnený pre nákladnú aj osobnú dopravu.
